Je dobré hovoriť o odpočinku, aby sme si povedali sami pre seba, aké dôležité je vyčleniť si jeden deň do týždňa na odpočinok aj vtedy, keď sme práve zavalení prácou.
Tak boli dokončené nebesá i zem a všetky ich voje. Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať. (1. Mojžišova 2,1-3)
1. Sme stvorení do zmysluplného cyklu siedmich dní
To, ako nás Pán Boh vytvoril funguje dobre vtedy, keď jeden deň v týždni odpočívame. Proste pre zdravé fungovanie potrebujeme odpočinok. Keď Pán Boh stvoril svet, dal mu určitý systém. Napr. to, že sa strieda deň a noc: „A bol večer a bolo ráno, prvý deň“. Všimnime si, že napr. u nás sa striedajú ročné obdobia. Svet funguje v nejakých konkrétnych cykloch a my sme doň stvorení. Naše životy fungujú v nejakých konkrétnych fázach, v určitom rytme. A hneď na začiatku v stvoriteľskom období Pán Boh sám určuje siedmy deň na odpočinok.
Boh sám šesť dní tvorí a siedmy deň odpočíva po dokončenom diele. Boh siedmy deň posvätil – oddelil pre seba. Čiže šesť dní máme určených na aktivitu a siedmy deň potrebujeme zastať a zasvätiť ho Bohu. Oddeliť ho Bohu. Bez ohľadu na to, aký je to deň, lebo veď je množstvo zamestnaní, v ktorých ľudia musia pracovať aj v nedeľu, však? Napr. lekári, zdravotné sestry, farári… A napokon sú aj kresťania, ktorí svätia sobotu ako svoj sviatočný deň, pretože sa držia židovského starozákonného prikázania a prekladajú slovo „šabat“ ako „sobota“. Šabat ale znamená „sviatočný deň“ a teda nejde ani tak o to, ktorý presne je to deň. Dôležité je, aby sme si jeden deň v týždni oddelili pre Pána Boha a nepracovali. Ak mám zamestnanie, ktoré si vyžaduje pracovať v nedeľu, tak pre mňa to znamená, že si vydelím nejaký iný deň v týždni, keď skutočne nič nerobím, iba odpočívam a som v Božej prítomnosti, lebo ten jeden deň v týždni má proste patriť Bohu. Robím to, lebo to potrebujem. Lebo ma Boh tak stvoril. Lebo to Boh prikázal a vlastne mi tým preukázal svoju lásku, že ako kresťan môžem odpočívať v jeho prítomnosti.
2. Odpočinok v Božej blízkosti je zmyslom života
Všimnime si jednu zaujímavú vec: Keď Pán Boh tvorí, za každým dňom je povedané: „a bol večer a bolo ráno…“ – ďalší deň. Kedy sa teda začína deň podľa 1. kapitoly Biblie? Začína sa večerom. Áno, správne. Začína sa časťou dňa, v ktorej spíme – v ktorej odpočívame a až potom prichádza tá časť, v ktorej sme aktívni.
Tým nám Pán Boh hovorí niečo dôležité o sebe a o Jeho pláne pre naše životy: Odpočinok nie je len nejaká nutná procedúra po náročnej práci, aby sme to fyzicky zvládli, ale zdá sa, že pôvodne pred pádom človeka bol odpočinok v Božej prítomnosti centrom života. Naša aktivita má vychádzať z tohto odpočinku. Má byť na začiatku našich prác, našej aktivity. A v tomto systéme Pán Boh oddychuje v posledný – siedmy deň. Pre Boha sa pracovný týždeň oddychom končí, ale pre človeka? V ktorý deň bol stvorený človek? V šiesty. A potom je deň odpočinku, však? Teda prvý deň, ktorý človek po svojom stvorení na zemi prežíva, je deň odpočinku! Čiže pre človeka sa týždeň odpočinkom začína. Dobré však? Tým je naznačené, že Hospodin je ten, kto pracuje ako prvý, a na kom je postavená aj naša námaha. Potrebujeme oddychovať, Boh nás takto stvoril, milí priatelia, aby sa všetko, čo aktívne robíme odrážalo od toho, čo urobil On. Aby všetko, čo aktívne urobíme, malo začiatok pri Ňom. Iba tak to bude požehnané. Prakticky to znamená úplnú zmenu myslenia. Znamená to, že centrom svojho života urobím oddelený čas s Bohom. Že čas s Bohom nebudem mať iba ako nejaký zvyšok na konci toho, čo urobím ja, ale že sa to stane základom môjho života. Že sa nepustím do niečoho bez toho, aby som to s Ním neprebral na kolenách. Najprv čas s Bohom, a potom môžem ísť do všetkého, čo je predo mnou.
3. odpočinok je efektívny
Následkom pádu do hriechu prichádza trest: Boh hovorí, že „v pote tváre budeš jesť chlieb…“, „budeš sa namáhať“ a „pôda ti bude rodiť tŕnie a hložie“. Inak povedané: Tvoja práca bezo mňa bude len námahou a nebude požehnaná. Vytráca sa teda ten rozmer, že to, čo robíš, ťa napĺňa, prináša ti radosť a ubezpečenie o tvojom mieste vo svete.
A toto naozaj môžeme vidieť okolo seba. Ľudia prestali odpočívať. Prestali sme odpočívať v Božej prítomnosti. Nedeľa alebo aj hocijaký iný deň určený na odpočinok sa nám zdá ako strata času. Svet na nás tlačí, aby sme boli efektívni, aby sme podávali výkony a my pod týmto tlakom zrýchľujeme tempo. Napadlo vás niekedy, že uponáhľanosť je rovnaký hriech ako hocijaký iný, na ktorý zvykneme ukazovať prstom? V knihe Prísloví sa dočítame, že kto sa ponáhľa, „dopúšťa sa hriechu“ (Príslovia 19,2) a „náhlivosť vedie k nedostatku“ (Príslovia 21,5). Keď sa ponáhľame a vynechávame deň odpočinku, dopúšťame sa hriechu, pretože sa spoliehame na seba a zabúdame, že Boh nie my prináša výsledky prostredníctvom našej práce. Nedodržiavam Božie pravidlá o odpočinku a tým nerešpektujem Jeho stvorenie. Nie som citlivá na Boží hlas, ani nemám citlivosť na iných, nevšímam si ich a zraňujem ich.
Áno, niekedy je to naozaj ťažké. Aktivita nám dáva falošný pocit hodnoty, že niečo znamenáme. Keď niečo produkuješ, kričí to, že si ešte tu! Preto máme problém zastať a byť sami, nerobiť nič, iba dýchať… Zdá sa to také neužitočné! Zdá sa neefektívne venovať čas niečomu, čo iní nevidia… – niečomu ako je samota. Avšak je to práve naopak. Odpočívanie je veľmi efektívne v oblastiach života, ktoré si poriadne ani neuvedomujeme, napr. vo vzťahoch. Pán Boh nás stvoril pre vzťahy a vzťahy si vyžadujú čas. Vyžadujú si spomalenie…
To, ako sme stvorení si vyžaduje odpočinok. Odpočinok je veľmi efektívny, a my máme veľkú výsadu svoje dni začínať v Božej prítomnosti. Len tak to, čo robíme, prinesie požehnanie a nebude iba námahou.
4. Boh hovorí v tichu cez spomalenie
Ak chceš počuť Boží hlas, potrebuješ spomaliť. Potrebuješ sa zastaviť. Odpočinúť si. Ísť do svojej komôrky a oddeliť sa na chvíľu od všetkého toho ruchu, ktorý je okolo teba. Boží Duch nezvykne vrieskať uprostred všetkého toho, čo sa okolo teba rieši. Ktosi raz povedal, že Boh šepká v 10 sekundových intervaloch. Boží Duch tíško prehovára v zlomku pár sekúnd, a my potrebujeme zachytiť tých pár sekúnd, keď hovorí. Veľkí muži aj ženy Biblie vyhľadávali tichý čas s Pánom Bohom, aby ho počuli. Chodili do samoty, zdržovali sa na vrchoch a v záhradách. Napr. Mojžiš strávil veľa času v Midjáne predtým, ako ho Boh poslal k faraónovi. Vyzeralo to ako neproduktívny čas. Vyzeralo to, že zahodil svoj potenciál, z princa Egypta sa stal na mnohé roky obyčajný pastier. Avšak táto „dovolenka“, tento oddelený čas, mal veľký zmysel v Božom pláne, lebo práve tam k nemu prehovoril Pán Boh z ohnivého kra. Alebo Daniel, ktorý pravidelne otváral okno smerom k Jeruzalemu a každý deň sa v samote svojej izby modlil…
Aj Pán Ježiš, napriek tomu, že bol stále obklopený ľuďmi, veľakrát odišiel do samoty, a to aj vo chvíľach, keď sa ľudia dožadovali, aby bol s nimi. Potom, ako sa učeníci vracajú a zvestujú, ako sa im poddávajú duchovia, akú moc majú uzdravovať a čo všetko videli, im Pán Ježiš nehovorí: „Výborne! Tak jednu úlohu ste splnili, teraz pôjdete tam!“, ale im hovorí: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte!“ (Marek 6:31) Ak chceme počuť Boží hlas, vnímať, ako ďalej v živote, v službe, v práci… Ak potrebujeme odpovede, alebo sme pred nejakým dôležitým rozhodnutím, nevyhnutne potrebujeme dodržiavať čas odpočinku.
(Anna Činčuráková)
Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho! Šesť dní budeš pracovať a konať svoju prácu, ale siedmy deň je dňom sviatočného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha; nebudeš robiť nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach, lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval; preto Hospodin požehnal deň sviatočného odpočinku a posvätil ho! (2. Mojžišova 20,8-11)
