Človek túži po mnohých veciach, ktorí vidí u ľudí vôkol seba. Chce ich, aby sa im vyrovnal, aby sa od nich nelíšil, a pritom si vôbec neuvedomuje, čo to pre neho znamená: MAŤ ICH!

Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy; tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce. (1. Samuelova 16,7)

Židovský národ mal svojich vodcov, ale tým hlavným – najvyšším, bol ich Boh. Lenže ľud Izraela zatúžil vyrovnať sa okolitým národom, ktoré mali svojich kráľov. Preto požiadali Pána Boha, aby im vyhovel, aby medzi nimi ustanovil kráľa. I keď to bola pre Neho – nebeského Kráľa – boľavá požiadavka, keďže Mu dávala najavo, že samotný Hospodin vyvolenému národu nestačí, Pán Boh im vyhovel. Za prvého židovského kráľa bol pomazaný/určený Saul.

Lenže radosť z neho a jeho vodcovstva netrvala dlho, pretože Saul sa odvrátil od Hospodina a stal sa Mu neposlušným. Robil vlastné rozhodnutia, ktoré sa Bohu nepáčili, lebo mali vyzdvihnúť jeho moc a priniesť mu pozemskú slávu. Nie nadarmo sa hovorí, že moc kazí charakter človeka. Aj keď Saul neraz vyznal, že je mu to, čo urobil, ľúto, Pán Boh veľmi dobre vedel, čo je v jeho srdci. Vedel, že chce ísť svojou vlastnou cestou a nie tou Božou.

Pán Boh vie všetko o všetkých ľuďoch. Na prvé počutie je to desivé zistenie, ale na strane druhej ide o veľmi oslobodzujúce zistenie. Pán Boh vie o nás všetko. Pozná každú jednu našu myšlienku. Pozná každý náš pocit, každú našu túžbu… On vidí naše srdcia, nič pre Ním nemusíme tajiť ani ukrývať. Lebo On vidí, vie a pozná nás až do špiku našich kostí. A to je dobre, pretože On má súčasne aj moc pomôcť nám so všetkým, čo nás bolí a ťaží. Pred Ním sa nemusíme na nič hrať, lebo On nás berie takých, akí sme – so všetkým, čo k nám patrí. A NADOVŠETKO NÁS MILUJE!

Samuel bol kňazom, ktorý Saula – prvého kráľa pomazal. Bol pre neho sprostredkovateľom Božích pokynov. Samuel bol nesmierne smutný a sklamaný z konania prvého kráľa Izraela. Veľmi ho trápilo, ako sa zmenil, ako sa Pánu Bohu vzďaľoval, ako hrešil a dával zlý príklad celému národu. To je dôvod na smútok a bolesť pri ľuďoch v každej dobe. Je to správny a dôležitý pocit, ktorý dáva najavo, že Božie hodnoty majú zmysel v tomto svete a sú správne. Samuel bol nesmierne smutný a sklamaný zo Saulovho hriechu. Jeho ľútosť i smútok boli úprimné.

Božie slovo hovorí v knihe Kazateľa 3,1: Všetko má svoj čas. Každé počínanie na zemi má svoju chvíľu. Keď čas smútku dozrie, je čas posunúť sa vpred. Nezostať v ňom uzavretý a ubolený. Pán Boh postavil pred Samuela novú výzvu. Samuel, zober olej na pomazanie a choď do domu Izajovho v Betleheme. Jedného z jeho synov som si vyvolil za nového kráľa. Zober so sebou jalovicu a obetuj mi ju. K obeti zavolaj Izaja a ja ti ukážem, koho máš pomazať. Nová výzva je zväčša novým impulzom pre človeka, ktorý ho naštartuje, ktorý mu vleje novú silu do žíl. Nová výzva prináša novú radosť do života.

Prípravy k obeti boli ukončené. Starší mesta boli pozvaní. Prišli aj Izaj a 7 jeho synov. Samuel nevedel odtrhnúť oči od najstaršieho z nich. Bol vysoký a ozaj veľmi dobre vyzeral. Lenže Pán Boh Samuelovi povedal: Nehľaď na jeho výzor ani na jeho výšku. Tohto som si nevybral, lebo ja sa nepozerám na to, na čo sa pozerá človek. Človek hľadí na to, čo má pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.

Samuel sa mýlil, keď posudzoval Elíába /najstaršieho syna Izaja/ podľa výzoru. My často robíme to isté. Ale napriek tomu, že sa pozeráme na ľudí okolo seba, nevieme o nich všetko. Nevidíme v nich to, čo v nich vidí Pán Boh. Iba Pán Boh totiž vie, akí v skutočnosti sme. On vidí naše srdce. Vidí aj to naše ja, ktoré sa neraz snažíme dobre ukryť vo svojom najhlbšom vnútri pred všetkými ľuďmi. Pán Boh vidí všetky naše hriechy, zlyhania i zranenia. Vie o tom, čo miluje, i to alebo čo a koho nenávidíme. Vie, že sme hriešnici. Vie, že hrešíme, lebo sme sa narodili s hriešnym srdcom. Aby sme boli dobrí, potrebujeme nové srdce od Boha. Potrebujme Pána Boha, aby On zmenil naše životy, pretože iba Boh má tú moc, ktorá nás dokáže preniknúť a premeniť.

Pán Boh má pri nás zvyčajne iný plán, než sú naše predstavy. Tak tomu bolo aj pri Samuelovom poslaní pomazať nového kráľa. Hospodin si nevyvolil žiadneho z prítomných 7 synov Izaja za nového kráľa. Keďže On vidí viac, než my vidíme ľudskými očami, je to pochopiteľné a priam žiadúce. Preto sa Samusel spýtal Izaja: Sú toto všetci tvoji synovia? Nie, najmladší Dávid zostal na poli, aby strážil stáda. V tých časoch bol najmladší syn v rodine považovaný za najmenej dôležitého. Na jeho pleciach zvyčajne spočinulo najviac úloh a povinností. Úlohou Dávida, najmladšieho syna Izaja, bolo každé ráno každý deň postarať sa o stádo oviec – nakŕmiť ich, napojiť, byť im nablízku. Niekedy to totiž bola aj veľmi nebezpečná úloha, lebo v horách či v púšti číhali na ovce levy alebo medvede. Dávid si svoju prácu zastával verne, zodpovedne a bez ohľadu na to, aké ťažké to v niektorých momentoch bolo. Možno v ten deň mal Dávid so sebou harfu, jeho obľúbený hudobný nástroj. Rád totiž spieval a hral. Spieval Bohu, lebo Jemu zveril svoje srdce. Vedel, že bez Božej milosti by nič nezvládol a nedokázal. Jeho srdce bolo pokorné a vďačné. Práve tohto chlapca mal Samuel pomazať za kráľa. Práve jeho si vybral Hospodin, lebo jeho srdce úprimne milovalo Boha. Dávid vyznával, že Pán Boh je pre neho ako Dobrý Pastier, ktorý sa s láskou stará o svoje ovečky – a to je žalm, ktorý je od neho dodnes azda najviac známy.

Samuel vylial olej na jeho hlavu, pomazal ho za nového kráľa, ale nikomu to verejne neoznámil. Odišiel späť do Rámy, kde žil. Už o ňom viac v Božom slove nečítame. I Dávid zostal naďalej pri ovciach, o ktoré sa staral. Do paláca ho pozvali o čosi neskôr, ale z iného dôvodu, než aby sa ujal kráľovských povinností. Stav prvého kráľa Saula sa veľmi zhoršoval. Hriech v ňom spôsoboval veľký hnev a agresivitu. Až sa ho služobníctvo bálo. Preto zavolali Dávida, aby mu hral na harfe, aby hudba upokojila jeho nepokojné srdce. Saul si čas s ním i Dávida obľúbil. Čas musí dozrieť, človek musí dozrieť, aby mohol nastúpiť na cestu viery i služby Bohu i ľuďom.

Pán Boh i dnes hľadí na naše srdcia. I nás pozýva k mnohým úlohám v živote viery. A aj nám dáva čas na to, aby sme dozreli a prevzali zodpovednosť za svoj život.

(Erika Pospíšilová)

Pane a Bože náš, Ty hľadíš aj na nás a skúmaš i naše srdcia. Vidíš, či Ťa milujeme alebo nie. Vidíš a vieš, koľko hriechu, bolesti a zranení ovláda naše srdcia. Prosíme, pomôž nám v našej biede. Zmiluj sa nad nami a premôž nás svojou láskou. Nech ona nás mení, povoláva do služby a vedie k zodpovednosti za naše životy. Prosíme, pomôž nám využívať čas, ktorý máme v prospech večnosti. Amen.

Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal. Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka. 3 Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. 4 Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš. 5 Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa. 6 Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho… Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti! Amen (Žalm 139,1-6;23-24)