Všetci sme také niečo už určite prežili alebo prežijeme – situáciu, keď sme sa v istej ťažkej alebo kritickej chvíli plnej pochybností nedokázali spamätať, lebo sme ostali na úrovni rozumového uvažovania.
V krízových chvíľach totiž niekedy rozum sklame. Môže to byť napríklad choroba, problémy vo vzťahoch, strata zamestnania alebo obavy z budúcnosti.
Niekedy sa v týchto chvíľach dostávame vo svojom vnútri do úplne bezvýchodiskovej situácie. A náš rozum už nedokáže vyhodnotiť, či zvíťazia dôvody, ktoré nás znepokojujú, alebo tie, ktoré nás upokojujú. Nedokážeme veci správne predvídať, vyhodnotiť, ani ich mať pod kontrolou.
Pre človeka (nielen) v ťažkých situáciách je dobré mať vytrvalý a blízky vzťah k Božiemu slovu, pretože to je naša hlavná zbraň života z viery. V Biblii Pavol vyzýva kresťanov, aby sa odvážne a s dôverou zhostili boja, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou skutočného kresťanského života: Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. (Efezským 6,10-11) Pavol o kúsok ďalej opisuje jednotlivé časti výzbroje, ktorou sa máme priodiať „až bude zle“, pretože len tak budeme môcť obstáť. A ako poslednú, avšak nie nepodstatnú jej súčasť, spomína meč Ducha, ktorým je slovo Božie (Efezským 6,17).
Pre nás je teda životne dôležité, aby sme sa v našich zápasoch mohli oprieť o Písmo sväté. Ján Pavol II. povedal, že kresťan, ktorý sa nemodlí, je kresťanom v nebezpečenstve, my to môžeme posunúť ešte ďalej, lebo aj kresťan, ktorý pravidelne nečíta Bibliu, je taktiež kresťanom v nebezpečenstve.
V mysliach dnešných ľudí a aj v masmédiách je priveľa zmätku a my sami sme príliš slabí na to, aby sme sa mohli vzdať svetla a sily, ktoré môžeme čerpať z Biblie. V mnohých okamihoch nášho života sa nám tak dobrotivá autorita Božieho slova môže stať odrazovým mostíkom na riešenie našej danej situácie a našej celkovej spásy. V obdobiach skúšok sa stáva jediným spôsobom ako obstáť práve slovo Písma, o ktoré sa budeme opierať. A nie naše myšlienky a úvahy, v ktorých sa prejavuje len naša krehká zraniteľnosť. Ak sa uspokojíme len s naším ľudským rozumom a ohľadmi, Pokušiteľ nás jedného dňa prekoná a preľstí. Jedine Božie slovo ho dokáže odzbrojiť. Príklad nám dáva aj sám Pán Ježiš, keď ho na púšti pokúšal diabol – tiež sa opieral o Písmo, aby mu odolal.
Nedopusťme, aby sa skončil deň bez toho, aby sme v ňom nevenovali aspoň niekoľko minút rozjímaniu nad niektorým úryvkom Písma. Aj keď sa nám môže zdať Písmo niekedy nezáživné a temné, ak ho čítame verne v prostote a s modlitbou, prenikne do našej hlbinnej pamäte aj bez toho, aby sme si to uvedomili. A potom raz, až to budeme potrebovať, sa nám v mysli vybaví nejaký verš a bude to presne to slovo, ktoré práve budeme potrebovať, aby sme opäť našli stratenú nádej a pokoj.
…nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových. (5. kniha Mojžišova 8,3)
Každý z nás si v sebe nesieme dva protipóly: strach aj dôveru, lásku aj agresivitu, disciplínu aj neporiadnosť, zbožnosť aj bezbožnosť, svätosť aj svetské zmýšľanie… Ak však postavíme proti svojim negatívnym myšlienkam slová Biblie, povedie nás k stretnutiu s dôverou, láskou, silou a tým svätým, čo je v nás, aj keď sa práve silno hlási o slovo to nesväté.
Metódu, ktorú opisuje vo svojej knihe Antirrhetikon starodávny mníšsky psychológ Evagrius Ponticus (345-399), treba odlíšiť od metódy tzv. pozitívneho myslenia, ktorá je v súčasnosti veľmi propagovaná a populárna. Metódy pozitívneho myslenia sa totiž snaží násilne eliminovať v človeku všetky jeho negatívne myšlienky a nahradiť ich tými kladnými. Tým sa však jedinec dostáva pod tlak – musí všetko vidieť, vnímať a prijímať len a len pozitívne. Toto však nezodpovedá skutočnosti, a preto aj mnohí na tejto metóde pozitívneho myslenia stroskotali. Následne sa veľmi rýchlo a dôrazne prihlási o slovo negatívny pól, a tým potom často býva práve depresia.
Pokušenia nás totiž budú sprevádzať neustále. Preto by sme s nimi mali počítať a byť na ne pripravení, a nie sa snažiť povyšovať sa nad situáciu a namýšľať si, že sme sa vo svojom duchovnom živote či v schopnosti pozitívne myslieť dostali tak ďaleko, že pre nás negatívne vzorce myslenia nepredstavujú už vôbec žiadny problém. Keď sa v nás sem-tam prihlásia o slovo bláznivé a možno aj dosť nepríjemné myšlienky, s ktorými sa nemôžeme ani nechceme nikomu pochváliť, prijmime to ako fakt. Neodsudzujme sa kvôli nim, nehodnoťme ich, len proti nim jednoducho, v dôvere a s humorom postavme nejaké slovo z Biblie. V Biblii nám Boh daroval aj lekársku knihu, ktorej slová sú vhodné i pre naše neusporiadané myšlienky. Napríklad, keď so mnou lomcuje sebaľútosť alebo ubíjajúce myšlienky o tom, aký je život náročný, že ho už nevládzem ani žiť a pod., tak sa môžem zamyslieť nad nasledovným zasľúbením: Dôveruj Hospodinovi a čiň dobre, bývaj v krajine, pravdu ostríhaj! Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom ti srdce túži. Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On vykoná. (Žalm 37,3-5)
Ponosy na priťažký život dnes počujeme až príliš často. Ani Evagrius v tomto prípade neutešuje, ale nás vyzýva, aby sme sa spoľahli na Pána a konali to, čo je správne. Tieto biblické slová nás tak môžu ochrániť pred sebaľútosťou, môžu nás vyviesť z oplakávania seba samého a doviesť k dôveryplnému konaniu. Srdce pevne ukotvené v dôvere sa totiž spolieha na Boha. A to nie je žiadna lacná technika ani psychologický trik. Ide o to vziať vážne biblické slovo – Božie slovo, pretože Boh sám je v ňom zárukou.
A ešte môžeme čerpať čerpať z osvedčených skúseností starých múdrych ľudí, ktorí už majú realistickejší a ľudskejší pohľad na život. Oni s negatívnymi myšlienkami počítajú a pripúšťajú si ich. Obyčajne potom k tomu povedia nejaké slovo z Biblie, ktoré proti zraňujúcemu pôsobeniu týchto myšlienok nasadia uzdravujúcu moc Božieho slova.
Dnes sa aj pri autogénnom tréningu odporúčajú vety zamerané na dôveru, a ak si ich človek osvojí, môžu mu pomáhať. Avšak Evagrius odporúča na opakovanie niečo, čo presahuje akékoľvek ľudské techniky – Božie slovo. Biblický citát sám osebe naše problémy nevyrieši, avšak ako kresťania veríme, že biblické slovo môže spôsobiť zmenu v našom vnútri, v našej duši. Pretože, ak si neustále opakujeme Božie slovo, začneme sa podľa neho postupne riadiť a správať.
Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie. (Efezským 6,12-13 a 17)
Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom. (Žalm 119,105)
…s tichosťou prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. (Jakub 1,21)
Božie slovo má v sebe potenciál, ktorý nemôžeme predvídať. V evanjeliu sa hovorí o semene, ktoré po zasiatí vyklíči a ďalej rastie samé od seba (Marek 4,26-29). A Božie slovo je pripodobnené takémuto semenu, v ktorom je ukrytá neuchopiteľná sloboda – je účinné veľmi odlišnými formami, ktoré často unikajú našim predpovediam a rozbíjajú nami vytvorené schémy. Náš Boh totiž nie je Bohom zvyklostí, On je Bohom prekvapení.
Boh nám dáva svoj pokrm – Jeho Slovo. Jeho Slovo nám totiž umožňuje rásť, umožňuje, aby bol náš život plodný aj vtedy, keď je ťažký. Podobne, ako keď dážď a sneh zvlažuje zem a pôsobí, že môže prinášať úrodu, je to aj s Božím slovom v našom živote (Izaiáš 55,10-11). To, čím je pre telo dojčaťa materské mlieko, je pre ľudského ducha Božie Slovo – Slovo Božie nám umožňuje rásť vo viere.
Život nás niekedy zraní a my sa vtedy obraciame k Božiemu plánu chrbtom, vzďaľujeme sa od Boha aj Bohu. Avšak práve vtedy, keď si zarmútený, zronený a ubolený, vezmi do rúk Božie Slovo! Ak si na dne, chop sa Božieho Slova. Božie Slovo ťa naplní novou silou a radosťou!
Je veľmi dôležité prečítať si počas dňa aspoň jeden úryvok z evanjelia! Prečo? Aby sme sa ho snáď naučili naspamäť? Nie. Ale preto, aby sme našli Ježiša, pretože Ježiš je prítomný práve vo svojom Slove, vo svojom evanjeliu. Vždy, keď čítam evanjelium, nachádzam Krista. Zvyknite si preto každý deň prečítať aspoň jednu, hoci len celkom kratučkú, pasáž z Biblie, ktorú majte neustále pri sebe, aby ste ju mohli hocikedy otvoriť.
Preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že keď ste prijali naše kázanie o Bohu, prijali ste ho nie ako ľudské slovo, ale – čím naozaj je! – ako slovo Božie, ktoré pôsobí aj vo vás veriacich. (1. Tesalonickým 2,13)
(J. Philippe, A. Grün a pápež František – upr.)
