Každý nový deň, každý nový rok, každý nový školský rok, každý nový začiatok… je pre nás novou príležitosťou a milosťou. Vždy začíname svoju životnú púť akoby nanovo. Rany a jazvy z minulosti síce môžu ešte stále bolieť, no aj tak už ostali vo včerajšku. Naučme sa vnímať každý nový časový úsek, každé nové tu a teraz ako neopakovateľný dar a novú príležitosť.

Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia. (Matúš 6,34)

Hovoril som s ľuďmi, ktorí sa uzdravili z ťažkej choroby, a všetci do jedného povedali, že život po chorobe je pre nich teraz úplne iný ako predtým. Ráno vstávajú s vďakou na perách a každú minútu svojho života si viac vychuhtnávajú. Nestresujú sa tak ako pred ochorením. Prijímajú každý deň s hlbokou vďačnosťou a ako nekonečný dar.

Každé nové ráno má však aj pre nás vzácny rozmer – môžeme sa vždy znova rozhodnúť prežiť ho celý s Bohom – dýchať s Bohom, kráčať s Bohom, oslavovať Boha vo všetkom, čo robíme. Každý nový deň, každé nové tu a teraz je pre nás neopakovateľnou príležitosťou byť znova s Bohom a žiť ako dieťa Božie.

Prítomný okamih je tým najdôležitejším časom v ľudskom živote. Jedine prítomnosť nám odkrýva a ponúka to najpodstatnejšie. Ak môžeme niečo zmeniť, tak jedine v prítomnosti. V prítomnom okamihu, tu a teraz. V prítomnosti tvoríme budúcnosť a konzumujeme plody minulosti.

Ak chceme v našom živote niečo zmeniť, žime tu a teraz. Buďme s Bohom tu a teraz, otvorme sa Bohu v každom tu a teraz. Čas totiž plynie ako rieka a čo sa raz stane, už sa nikdy nevráti. Momentálna možnosť otvoriť sa Bohu, vykonať niečo dobré, pomôcť, byť užitočný atď. sa už nikdy nebude opakovať.

Preto nezabudnime: Prítomný okamih je tým najdôležitejším časom v ľudskom živote. Ak môžeme alebo chceme niečo zmeniť, tak jedine v prítomnosti.

 

Keď hovoríme „čas sú peniaze“, nehovoríme o minulosti, ani o budúcnosti, ale o prítomnom okamihu. O okamihu, v ktorom sa budúcnosť vlieva do minulosti. Ten, kto tieto unikajúce okamihy zachytí, kto ich naplní dobrom, ten dokonale využíva čas, ten žije naplno. Avšak ten, kto sa príliš prehrabáva v minulosti, alebo vypočítavo skúma budúcnosť, nerobí dobre. Navždy mu totiž unikajú z dosahu cenné minúty času – nevyužité, prázdne…

Prítomnosť je v skutočnosti jediná časť času, ktorú máme naozaj k dispozícii. Pre každého z nás je rozhodujúca len tá chvíľočka, ktorú práve teraz žijeme. Práve teraz…

A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia. (Matúš 6,27 a 34)

(J. Dovala a M. Calepin)