Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. A predsa ste dobre urobili, že ste sa ma ujali v mojej tiesni. (Filipským 4,12-14)

Život prináša rôzne situácie a my sa musíme opäť vyrovnávať s niečím novým. Niekedy ide všetko ako „po masle“, inokedy je to naopak. Týkať sa to môže finančnej neistoty, iných našich doterajších istôt, obáv z núdze a nedostatku, či choroby, neharmonických vzťahov, výchovy detí, rôznych kolízií a problémov… Náročné situácie nás buď „položia“, alebo z nich môžeme vyťažiť.

Dnešné „kovidové“ obdobie je náročné špecifickým spôsobom. Nemôžeme robiť to, čo by sme chceli, mali a mohli, veci idú inak, ako sme si plánovali. Musíme sa vyrovnávať s novými, často doteraz pre nás neznámymi pomermi. Ako sa s takými náročnými situáciami vyrovnávať? Môžeme ich riešiť len vlastnými silami. Vtedy však hrozí, že nám naše sily nebudú stačiť. Alebo môžeme silu čerpať zo známej trojice: viery, nádeje a lásky:

– viera je dôvera a istota, že nie sme na nič sami, pretože Ježiš zasľúbil, že bude s nami stále, v každom okamihu nášho života,

– nádej je akýsi pohľad vpred – k Bohu, dodáva nám silu a odvahu, aby sme sa nevzdávali a nášmu konaniu dáva zmysel,

– láska – tá je v tejto trojici najväčšia, je to ubezpečenie a vedomie, že nás Boh miluje a to nám pomáha aj v ťažkých chvíľach nemyslieť len na seba, ale vidieť aj potreby druhých a podať im pomocnú ruku.

 

Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa; keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli, lebo ja, Hospodin, som tvoj Boh. (Izaiáš 43,2-3)