Internet je pomôcka, ktorú rád využívam a tvrdím, že on sám za nič nemôže. Za mojich mladých čias sa hovorievalo, že „papier znesie všetko“ a používalo sa to vtedy, keď niekto napísal alebo vytlačil nejakú lož či urážku.
O internete platí niečo podobné, avšak v oveľa väčšej miere. Nielen, že „internet znesie všetko“, teda hocijakú lož, výmysel, nezmysel či urážku, on to dokonca veľmi ľahko a rýchlo rozšíri po svete. A často je nemožné nájsť a presne určiť autora, jeho kvalitu, povesť a skutočné poznanie danej veci.
Keď zdroj textu na internete nepoznáme alebo možno aj poznáme autora, ale nie sme odborne vzdelaní v oblasti, o ktorej píše, je potom ťažké rozhodnúť sa, čo máme brať vážne a čo nie, čomu veriť a o čo sa opierať. Potom často nastupujú namiesto rozumu emócie. Človek rád prijme či uverí tomu, po čom túži alebo čo mu chýba, a vôbec neskúma, či je tá informácia pravdivá.
Dnes je to celé umocnené pandémiou, ktorá prináša neistotu, obavy, strach a aj hnev. A tak autori a šíritelia konšpiračných teórií a pochybných informácií majú pred sebou úrodné pole. Tým skôr, keď niektoré známe osobnosti – napr. politici a populárni ľudia – buď zahmlievajú, klamú, alebo zneužívajúc svoju popularitu – nie odbornosť – vyhlasujú neuveriteľné nezmysly, ktorým však vždy niekto uverí.
Práve v situácii pandémie a boja proti nej ohrozuje množstvo týchto dezinformácií životy ľudí. Brojenie proti vakcíne, strach z „čipizácie a vakcinácie“, popieranie nebezpečenstva nákazy atď. ovplyvňujú postoje a správanie sa mnohých ľudí. A tomu, kto sa rád bojí či rád proti čomukoľvek protestuje, je jedno, že skutoční odborníci hlásajú, že bez rúšok, bez vakcíny a bez dodržiavania zásad sa covidu nezbavíme a bude nás ďalej kosiť.
Otázku: „Komu som uveril?“ si musíme klásť s tým, že sa taktiež spýtame, či ten, kto niečo tvrdí a ja by som to jeho tvrdenie chcel prijať, je skutočne dôveryhodný človek, je v danej veci dostatočne vzdelaný a jeho vyjadrenia sa v zásade zhodujú s inými skutočnými autoritami. Najhoršie je, keď bludné a zavádzajúce informácie podá bezúhonná alebo obdivovaná osoba, ktorá sa tak teší celkom nepatričnej autorite.
Často, a teraz ešte vo väčšej miere, sme varovaní pred „šmejdami“ – podvodníkmi, ktorí svojím nepoctivým jednaním okrádajú ľudí, hlavne starších, o peniaze. Ako kresťania by sme sa však mali vyhýbať aj „informačným šmejdom“, hlavne keď svoje nezmysly balia do zbožných obalov, ale taktiež pomáhať druhým, aby im nenaleteli.
(A. Opatrný)
