Podobné je kráľovstvo nebeské pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; od radosti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole. (Matúš 13, 44)

Keď niekedy v srdci pocítime tiché Božie volanie, keď pocítime, ako Boh s láskou vyslovuje naše meno, je to ako odpoveď na našu najhlbšiu túžbu, akoby sa pod povrchom nášho života odkryl skrytý poklad. V Božej prítomnosti potom nachádzame pokoj a radosť – také, aké môže darovať len On.

Časom však môžu začať tento nájdený poklad prekrývať staré pochybnosti či dusiť starosti každodenného života, a potom sa pre nás rôzne rozptýlenia stávajú odrazu dosiahnuteľnejšie a príťažlivejšie, a my zisťujeme, že strácame predchádzajúci pokoj a radosť. No Ježiš Kristus povedal: …nájde poklad a PREDÁ VŠETKO, čo má, aby ho získal. Nemožno totiž mať oboje: nový poklad aj celé svoje staré imanie a haraburdie. Inými slovami: Nový poklad si vyžaduje vzdať sa starého spôsobu života. Buď staviame na starých „istotách“ alebo na Kristovi. Istotne sme vtedy na začiatku veľa „predali“ a mnohého sa zriekli. Toto však nebýva jednorázová záležitosť. Znova a znova objavujeme, ako svoj život nenápadne plníme zbytočnosťami, ktoré sme predtým pre Krista opúšťali ako bezcenný brak. A to je nebezpečné. O poklad totiž môžeme prísť. Sám Ježiš nás na inom mieste napomína: Bdejte! Bdieť znamená mať neustále upriamené oči na prítomného Pána Ježiša s prosbou o odvahu k opúšťaniu – nezdravých postojov, vzťahov, túžby po pozemskej zabezpečenosti a sebeckom živote v „pokoji“ a často aj pohodlí. Každý deň potrebujeme opúšťať znova a znova mnohé veci, postoje a vzťahy a obnovovať svoju dôveru v Boha. Lebo je tu ten ZLÝ, ktorý chce zničiť všetko, čo už bolo zasiate (Matúš 13,19; 1. Petra 5,8).

Pane, aj keď sme slabí, dôverujeme Ti. Aj keď ťa nevnímame, Ty si stále vnútri nášho srdca – ako ten najväčší poklad, ako skrytý prameň pravej radosti a nádeje pre náš život.