Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú. (1. list Korinstským 2,9)

Ako vyzerá nebo? Teda „možno vyzerá“, pretože určite bude oveľa krajšie a úžasnejšie ako si vôbec dokážeme predstaviť, pretože ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú…

Často som počúval, že v nebi budeme spievať Bohu chválospevy. Takáto predstava ma však kedysi dosť desila. Dlho som ani len netušil, ako Boha vlastne možno chváliť, ale existuje ešte čosi horšie – JA TOTIŽ VÔBEC NEVIEM SPIEVAŤ!

Ja sa, naopak, len rád pozerám okolo seba a žasnem nad krásou sveta – dokáže ma nadchnúť nádherný západ slnka, nežnosť kvetu, spev vtákov, kvapka rannej rosy… Ale, napríklad, aj let do vesmíru, umne premyslená železnica či most, alebo iné múdrym človekom vykonané dielo. Toto všetko sa ku mne v určitý svoj čas mocne prihováralo a viedlo ma od úžasu k radosti a po čase aj k chvále Boha. Len si myslím, že mám málo času to všetko dôkladne preskúmať, žasnúť nad tým a tešiť sa z toho.

Verím však, že v nebi mi, resp. nám všetkým, dá Boh nekonečne veľa času na to, aby sme mohli objavovať a preskúmať nekonečné množstvo zázrakov, ktoré stvoril. A my budeme všetko obdivovať a radovať sa a velebiť Boha. Verím, že takto budem stále objavovať a skúmať nové a nové zázraky, ktoré sa nikdy neminú a spoločne sa budeme podieľať na radosti z ich krásy. A tak som sa začal na nebo tešiť…

(upr. Podľa B. Vraného)