Boh vo svojej láske k ľuďom nerobí žiadne rozdiely. Miluje každého svojou nekonečnou a vernou láskou.
Ja som cesta…
Ježiš povedal: Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa!V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja? A cestu, kam idem, poznáte. Povedal Mu Tomáš: Nevieme, Pane, kam ideš; ako by sme teda poznali cestu?Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ján 14,1-6)
Čítanie Božieho slova pozdvihuje našu dušu, aby nás nepremáhalo zúfalstvo, a na druhej strane v nás vyvoláva rešpekt, aby nami nezmietala víchrica pýchy. Ísť po strednej, pravej a priamej ceste, ktorá nás – obrazne povedané – vedie medzi zúfalstvom po ľavici a falošným sebavedomím po pravici, by bolo oveľa ťažšie, keby Ježiš nepovedal: Ja som cesta, pravda i život. Tým akoby nám napovedal: Kadiaľ chceš ísť? Ja som cesta! Kráčajme preto s istotou po tejto ceste a majme sa na pozore pred nástrahami, ktoré nás ohrozujú.
Boh je väčší ako všetko, čo nás presahuje
Počul som príbeh o jednom väzňovi v sibírskom gulagu, ktorý tam otročil v hrozných podmienkach drsnej krajiny, až pokým mu nedošli sily. Pustil lopatu, zosunul sa na zem a odovzdane čakal, kým príde strážnik a ubije ho na smrť. Veľakrát totiž videl, ako takto zomreli iní väzni. Teraz bol na rade on sám…
Avšak ešte skôr, ako prišiel prvý úder, dokrivkal k nemu jeden spoluväzeň. Nepovedal ani slovo, len do bahna na zemi pred jeho očami urobil prstom znamenie kríža a odišiel. Vysilený väzeň sa pozeral na tie dve čiary v blate a jeho pocit zúfalstva sa týmto jednoduchým posolstvom začal meniť. V tej chvíli si uvedomil, že existuje niečo väčšie ako nepremožiteľný a „večný“ Sovietsky zväz. Uvedomil si, že toto jednoduché znamenie obsahuje nádej celého ľudstva. A že v moci kríža je možné úplne všetko. Zdvihol sa teda zo zeme, vzal opäť do rúk lopatu a pokračoval vo svoje práci a teda aj vo svojom živote…
Ten kríž – to bolo to posolstvo o Božom utrpení, ktoré prinútilo tohto väzňa pokračovať. Pretože iba fakt, že aj Boh prešiel potupným utrpením a smrťou na kríži mohol otvoriť nové možnosti aj na takom mieste, ako je gulag. Pohľad na kríž väzňa uistil o božskej empatii a obnovil v ňom nádej, že pre Boha je možné všetko, dokonca aj v sibírskom koncentračnom tábore, kde všetko svedčí o opaku. Vlastne hlavne na mieste, ako je gulag.
Kresťanské evanjelium je príbeh o Bohu, ktorý sa neriadi pravidlami pravdepodobnosti. Prichádza spôsobom, ktorý nemožno predvídať. Ak prežívam nepochopiteľné ťažkosti, musím si jasne uvedomiť, že môj Boh je veľký, ohromujúci a nevýslovne úžasný. Je to Boh, ktorý porazil smrť! Je to večný Boh. Je to však aj Boh, ktorý umiera v sibírskych lágroch aj pri nezmyselných autonehodách – aby zničil smrť a priniesol nezničiteľný život. Musím si byť istý sľubmi môjho Boha, ktorý prežil to, čím teraz prechádzam ja, Boha, ktorý ide so mnou a posilňuje ma, Boha, ktorý mi pripravuje miesto. A musím si byť istý Bohom, pre ktorého dokonca všetky (aj zlé) veci napomáhajú k dobrému. Toto je vyznanie, ktorému sa nesmieme vzdialiť, aj keď nás vrhá do spárov zmätku a tajomstva: Náš Boh je dobrý Otec, bezpodmienečne nás miluje, je všemocný a nakoniec urobí všetky veci nové.
Jedno biblické proroctvo hovorí: …prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života. Kto zvíťazí, zdedí toto: budem mu Bohom a on mi bude synom. (Zjavenie 21,3-7)
Boh je väčší ako všetky problémy dokopy
A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. (Rímskym 8,28)
Nie sme ponechaní sami sebe, len svojej iniciatíve a schopnostiam. Nie sme vydaní napospas nejakej zákernej, neosobnej a nevypočítateľnej moci. Keď patríme Bohu, tak sme v starostlivosti vynaliezavej a vytrvalej lásky, ktorá má pre nás stále pripravené ďalšie kroky na ceste k plnosti, k cieľu. A tým, ktorí milujú Boha, všetko napomáha k dobrému…
Skrytá šanca pre každého z nás
Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, ne odumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. (Ján 12,24)
Aj keď nám to možno v danej chvíli môže znieť absurdne, naše straty sa môžu premeniť na zisk. Ak sa totiž neuzavrieme do ulity sebaľútosti, výčitiek, zúfalstva, hnevu či vzdoru, akákoľvek životná strata – či už drobná alebo veľká – je pre nás šancou denne pozývať Boha, aby dal vzniknúť niečomu novému.
Odovzdajme do rúk nášho dobrého Otca zrno svojich predstáv o lepšom živote, o lepších druhých, o šťastí, ktoré nám dnes nepraje, ale aj o nás samých. A Boh dá z temných hlbín našej prázdnoty vyklíčiť novému životu, ktorý prevýši všetky naše predstavy.
Všetko, čo robíš, je dôležité
Keď uzrel zástupy, bolo Mu ich ľúto, že boli zmorené a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera.Vtedy povedal učeníkom: …Choďte a kážte: Priblížilo sa kráľovstvo nebeské. Nemocných uzdravujte, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte, démonov vyháňajte; zdarma ste prijali, zdarma dávajte. (Matúš 9,36 – 10,8)
Za Ježišom prichádzalo veľa ľudí. Nielen, aby ho počúvali. Prichádzali za ním so všetkými svojimi bolesťami a problémami. A ich bezradnosť, skleslosť, neukotvenosť a bezprizornosť v ňom vzbudzovali súcit. Preto si vyberá učeníkov – aby mu pomáhali vstupovať do bolestí a ťažkostí sveta. Nabáda ich, aby odovzdávali ďalej to, čo od neho sami dostali a čomu sa od neho naučili.
Aj nás by to malo motivovať k tomu, aby sme sa snažili zmierniť bolesť a trápenie, ktoré pomôže druhému lepšie žiť. Našu pomoc môžeme nasmerovať na ľudí, ktorí sú spútaní rôznymi závislosťami, žijú v utrpení, sú opustení, zranení, chorí, starí, nemohúci, či odstrčení na okraj spoločnosti… No hlavne a predovšetkým na ľudí v našom bezprostrednom okolí, tam, kde žijeme, kde sa každodenne pohybujeme. Veď predsa určite máme každý vo svojom okolí ľudí zranených, ale aj sebeckých, zahľadených do seba, do svojej bolesti, utrpenia či krivdy, každý máme okolo seba ľudí otravných, ale aj otrávených, ľudí so uboleným, ustráchaným a tvrdým srdcom…
Akákoľvek služba inšpirovaná Ježišovým životom robí svet lepším. Jadrom Ježišovej radostnej zvesti je milosrdenstvo, odpustenie, zmierenie, láskavosť a solidárna láska. Toto všetko Ježiš najprv ponúka a dáva každému z nás. A my sme potom povolaní toto všetko zase odovzdávať ďalej. Nie z vlastných síl, alebo preto, aby sme si v nebi zhromažďovali nejaké zásluhy, ale práve preto, aby sme to, čo dostávame zadarmo a čím by malo naše srdce prekypovať, ponúkali a odovzdávali ďalej. Čerpajme a berme od Neho! A rozdávajme ďalej! Je to výzva. Je to dobrodružstvo. A má to cenu – večnú.
Ty si dôležitý. Všetko, čo robíš, je dôležité. Vždy, keď niekomu odpustíš, mení sa vesmír. Každou, aj nepatrnou láskavosťou a službou, zjavnou či nevidenou, sa mení svet a napĺňa sa Boží zámer. (W. P. Young)
Ježiš vás nepovolal, aby ste sa stali úspešnými, ale aby ste boli k dispozícii Bohu. V tom bude váš úspech. (Matka Tereza)
(upr. podľa L. Divinu, P. Greiga a A. Opatrného)
