Deťom vyrastajúcim v našom rozvinutom svete sa predkladá neuveriteľná nepravda – hovorí sa im, že väčšina ľudí môže prežiť život až do konca bez utrpenia, bolesti či temnoty.

Túto ilúziu vytvárajú médiá – hlavne reklama, výchovný systém, zovšeobecňujúce postoje, ktoré formujú sociálne správanie sa ľudí, a taktiež určité náboženské myslenie. Život každého človeka by mal byť podľa tejto ilúzie zaliaty slnkom, a ak náhodou teraz nie je, určite raz príde šťastie, všetko dobre dopadne a zlaté slnkom zaliate časy sa zase vrátia späť. Netreba sa trápiť – veď opäť rozkvitnú ruže…

Táto nepravda nie je úmyselná lož – je to vlastne všeobecné popretie reality. Nie je to podvod, ale ilúzia, ktorú treba rozptýliť. A musíme ju rozptýliť, ak máme dospieť k zrelému zmyslu pre relatívnu bezpečnosť v tomto svete. Každý, kto číta tieto riadky, má určite svoje skúsenosti s temnotou vo svojom živote. Mnohí sú v nej ponorení práve teraz. Ak sa však človek nepostaví tvárou v tvár skutočnosti – že chvíle utrpenia, bolesti a ťažkostí sú nevyhnutnou súčasťou života –, tak bude v živote len neuroticky pobehovať z miesta na miesto ako vystrašené zviera. A môže sa dostaviť rozčarovanie, hlboká depresia, cynizmus alebo horký hnev. Veľmi pravdepodobne sa tento hnev zameria na Boha: Mal stvoriť lepší svet!

Ak však pred problémami neutekáme a nesnažíme sa im za každú cenu vyhnúť, čo môžeme robiť? Prvá vec je veriť a prijať to, že starosti a bolesť tvoria nevyhnutnú súčasť života. Každý dostane svoj diel, takmer všetci prechádzame obdobiami utrpenia a temnoty. Niektorí dokonca z nepochopiteľných dôvodov trpia viac ako iní. A tak každý, kto si myslí, že tento krátky, krehký život im mal priniesť len radosť, bude sklamaný. Ale keď odmietnete ilúziu, že život je pre väčšinu ľudí radostnou rozkošou, tak ste pripravení obstáť aj v temných chvíľach. Niektorí ľudia sa rozhodnú pre stoické riešenie: zachovávajú dôstojné mlčanie a snažia sa svojím trápením druhých neobťažovať. Tento postoj ich síce môže doviesť k istej zrelosti, ale aj k tichej beznádeji, k strate humoru a k pochmúrnemu ponímaniu života.

Ak sa ocitnete v temnote, vedzte, že máte veľa spoločníkov. Ak si dokážete pripustiť univerzálnu ľudskú skúsenosť utrpenia, tak vás toto vedomie otvorí pre súcit a citlivosť k skrytej ľudskej bolesti. Keď zamietnete nepodloženú ilúziu, že každý sa má dobre, len ja nie, stanete sa oveľa otvorenejším človekom, citlivým voči utrpeniu druhých a ochotným druhým načúvať a pomáhať.

Posolstvo Kristovej smrti a vzkriesenia znie takto: s vierou sa dá ísť v živote vždy a stále ďalej, keď využijeme nešťastie a stratu ako možnosť prosiť o Božiu milosť, ktorá nám pomôže. Ježiš nám predsa nehovorí: Nebudete zmietaní búrkami, nebudete unavení námahou, nedotkne sa vás nepokoj. Ale: Nepremôžu vás! Boh chce, aby sme mali tieto slová na pamäti a boli vždy pevní vo viere – v zármutku i v radosti.