Nie je predsa len kresťanstvo únikom zo sveta? Nie je viera vo vzkriesenie Krista aj v naše vzkriesenie len ilúziou a výrazom nesplniteľných prianí človeka?

Tieto otázky nie sú zbytočné. Čím viac sa človek považuje za veriaceho, tým dôležitejšie je, aby si takéto otázky kládol a hľadal na ne odpovede.

Pokúsme sa premýšľať: Je najlogickejšie a najdôveryhodnejšie byť presvedčený o tom, že všetko to, čo človek dokázal v poznávaní sveta, v umení a v obetavej láske smeruje nakoniec do ničoty hrobu?

Kresťania považujú vzkriesenie za priechod smrťou k pôvodcovi života – Bohu. K Bohu, ktorý napĺňa zmysel ich života. Vari by dnes niekto spomínal na Ježiša z Nazaretu, keby sa jeho smrťou všetko skončilo? Veď kresťania neboli a ani dnes nie sú iba nejakí jednoduchí, obyčajní a prostí ľudkovia, ktorí na viere v neho postavili svoj život…

Určite nemá zmysel hovoriť ľahkomyseľne o nebi ako o mieste, kam automaticky príde každý človek. Avšak vidieť konečnú adresu – na ktorú sa môže človek dostať – u Boha, čiže v nebi – to dalo mnohým ľuďom silu vzdorovať zlu, konať dobré veci a prežiť neuveriteľné protivenstvá! Boli to mučeníci v prvých storočiach cirkvi aj mnohí mučeníci z čias komunistickej totality, alebo ľudia naprieč celými stáročiami, ktorí sa vo svojom každodennom živote nebáli konať dobro a postaviť sa na odpor zlovôle v najrôznejšej podobe. Žeby bola taká silná nejaká ilúzia?

…aby ste vedeli, čo je to za nesmierna veľkosť Jeho moci pri nás, ktorí veríme tak, ako pôsobí v nás moc Jeho sily. Túto moc dokázal na Kristovi, keď Ho vzkriesil z mŕtvych a posadil si Ho na pravici v nebesiach… (Efezským 1,18-20)

Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach – veď milosťou ste spasení! – a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi, aby vo svojej dobrote k nám v Kristovi Ježišovi ukázal v budúcich vekoch nekonečné bohatstvo svojej milosti. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží… (Efezským 2,4-8)

(A. Opatrný)