A jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, rúhal sa Mu a hovoril: Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás! Ale druhý ho zahriakol: Ani ty sa nebojíš Boha, a si celkom tak odsúdený! A my spravodlivo, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého. Potom povedal Ježišovi: Pane, Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji! (Lukáš 23,39-43)

V každom z nás je niečo z onoho zločinca, ktorý visel vedľa Ježiša na kríži a posmieval sa mu. Aj my niekedy tvrdohlavo odmietame prijať skutočnosť takú, aká naozaj je a odmietame sa podľa toho zariadiť. Len repceme a nadávame. Nie je však nič horšie, ako žiť v klame, ilúzii a skreslenej realite. Niektorí ľudia majú o sebe celkom iné predstavy než aká je realita. Takíto ľudia potom nie sú schopní primerane reagovať na to, čo im život prináša a nedokážu prežívať naplno prítomný okamih. Žijú mimo realitu (v omyle, lži, sebaklame). Podobajú sa tak cestovateľovi, ktorý síce používa mapu, ale svoje miesto, na ktorom sa práve nachádza, odmieta prijať. Chce byť niekde inde, cíti sa byť niekde inde, ako v skutočnosti práve je. Takto sa potom, samozrejme, nikam nedostane.

Keď našu situáciu prijmeme takú, aká skutočne je, keď si priznáme, že sa nachádzame tam, kde možno ani byť nechceme, tak sme na ceste von z nekonečného bludiska. Pretože Krista môžeme stretnúť len v našej skutočnej realite. On je totiž s nami presne tam, kde sa práve nachádzame – a je jedno, či sme práve „hore“ alebo „dole“, v radosti alebo smútku, či prežívame bolesť a trápenie, alebo dokonca umierame. Nehľadajme ho preto nikde inde ani nikdy „až neskôr“! Ale práve teraz a práve tu!