Apoštol Pavol by sa rád zbavil svojej choroby. Nevieme, čo to bolo, ale bola to slabosť, ktorou skutočne trpel.
Bol presvedčený, že ako zdravý by toho mohol vykonať pre Božie kráľovstvo oveľa viac, a predsa mu Kristus odpovedal: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva (2. Korintským 12,9).
Ježiš dokáže pôsobiť aj prostredníctvom našej slabosti. Slabosť nám nebráni, aby sme boli pre Krista naplno disponovaní. Práve naopak, dokonca nám môže pomôcť, aby sme nestavali do stredu sami seba, ale boli celkom otvorení pôsobeniu Ducha svätého. Toto Kristovo slovo z nás sníma tlak výkonu, takže sa nemusíme snažiť odstrániť za každú cenu všetky slabosti, každý strach a všetky svoje citlivé miesta. Smieme rovnako ako svätý Pavol prosiť Boha, aby nás oslobodil od strachu a precitlivelosti. Ale ak budeme aj naďalej rovnako trpieť, neznamená to, že nás Boh nevypočul. Skôr nám dôveruje, že sa dokážeme so strachom a precitlivelosťou vysporiadať a že práve tým budeme otvorení pre jeho Ducha. Oslobodí nás to od vlastného sebeckého ja, ktoré sa snaží svojmu okoliu imponovať. Dotkneme sa podstaty svojho bytia, svojho pravého jadra, v ktorom prebýva Boh.
Pavol prijíma skúsenosť vlastnej nemoci a slabosti ako dôležitú cestu k poznaniu tajomstva Ježišovho utrpenia. Keď Boh nevypočul jeho prosbu o vyslobodenie z nemoci, uvedomil si, že práve vďaka nemoci a vlastnej slabosti hlbšie vrástol do spoločenstva s ukrižovaným a vzkrieseným Pánom. Sám potom zvestoval tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, a to nielen slovami, ale celým svojím bytím vrátane svojej nemoci.
Viera zreje krízami
Pre slovo kríza majú v čínštine dva znaky: prvý znamená aj nebezpečenstvo a druhý príležitosť. Kríza je bod zlomu. A podľa toho, kam sa človek prikloní, nájde buď nebezpečenstvo alebo nové možnosti.
Aj v procese viery dochádza zákonite k pochybnostiam a krízam. Tie pohlcujú naše staré vzťahy k Bohu a umožňujú vznik novým. Viera môže dozrieť iba krízami. Veď to isté platí aj o našich medziľudských vzťahoch: od počiatočnej krehkosti rastú k stálosti skúškami pochybností a krízy. Môžu však aj stroskotať… Mnohí ľudia často nechápu a odmietajú krízu viery. Neuvedomujú si, že nikto nemôže povedať zmysluplné a slobodné áno, ak nemá možnosť povedač aj nie. Je teda veľmi zhubné potláčať pochybnosti v ľuďoch, ktorí práve prechádzajú obdobím krízy. Potláčané pochybnosti sa totiž vracajú a zapúšťajú nové korene. Cesta temnotou pochybností a krízy – aj keď je bolestná – je pre rast a dozrievanie viery celkom nevyhnutná.
V procese viery je našou najdôležitejšou potrebou neustále upravovať svoje predstavy o Bohu, ktorý je vždy nekonečne väčší a miluje oveľa viac, ako môže naša myseľ obsiahnuť a pochopiť. Preto musíme Boha študovať v jeho slove, hlavne však v tom, ako sa nám sám zjavil v Ježišovom človečenstve. Nie však len študovať. Treba okúsiť nové živé skúsenosti v stretnutí sa s Bohom. Treba ho spoznávať z bezprostrednej skúsenosti – treba sa modliť, viesť s ním dialóg, treba mu povedať tak čestne, ako len dokážeme, kto sme, a obrátiť k nemu svoje schopnosti vnímania, aby nám povedal, kto je on sám.
Snaž sa spoznať Ježiša! Nestrať sa v zmätku abstraktných ídeí. Nikto nemôťe odvodiť cestu k viere iba rozumom. Veď rovnako ani všetky ľudské reči o kráse nedosiahnu nádhery kvetu fialky!
Má niekto z vás problém s cirkvou či s inými kresťanmi? Väčšina z nás ich má. Veľa z nás má plno jaziev zlých skúseností. Nenechajte sa však odvrátiť takými jednotlivcami v putujúcom Božom ľude. Nenechajte sa obrať o odvahu skúsenosťou ľudskej slabosti. Poznajte Ježiša Krista – osobne! On vidí veci v jeho svetle, z iného uhla, a preto môže človeku pomôcť. Hovorí k nemu rôznym spôsobom, aj slovami Biblie. Modlite sa! Ak by modlitby neboli miestom stretnutí sa s Ježišom, potom by nemali zmysel. Niekedy sa nám také chvíľky zdajú akési prázdne, akoby nemali na náš život veľký vplyv. Možno sme chodili na bohoslužby z mrzutého pocitu povinnosti, alebo aby sme si vyprosili nejakú Božiu priazeň… Mali by sme tam však chodiť kvôli stretnutiu sa s Ježišom Kristom a súčasne by sme mali vyhľadávať aj ďalšie formy stretnutia sa s ním.
Treba spoznať Ježiša Krista! Nejde o to dozvedieť sa o ňom, ale spoznať ho, stretnúť sa s ním!
