Aj Vy sa neustále ponáhľate? Tlačia na Vás doma aj v práci? Vyčerpáva Vás to? Potrebovali by ste si oddýchnuť, avšak kedy, ako, kde? A viete ešte vôbec odpočívať?

Dôležitosť voľného času a odpočinku

Niektorí ľudia majú takú nízku mienku o voľnom čase, že je pre nich takmer synonymom záhaľky. Títo ľudia posadnutí činnosťou nevidia rozdiel medzi voľnom plodným a neplodným a každú túžbu po voľnom čase odsudzujú ako hriech. Myslia si, že človek, ktorý nie je neustále v pohybe, stráca vzácny čas. Uniká im zmysel toho, ako je definovaná lenivosť – že je to znechutenie a únava z toho, čo je dobré. Nie je to nechuť k práci, pretože práca sa nestotožňuje s tým, čo je „dobré“. Pravda je však aj to, že naša hriešna prirodzenosť sa musí namáhať a trpieť, aby dosiahla svoje najväčšie dobro – dobro duchovné. A tak sa často stáva, že naša lenivosť je skutočne nechuťou k práci, ktorú treba urobiť, ak máme to dobro pre seba dosiahnuť. Faktom totiž je, že najvyššie duchovné dobro spočíva v činnosti, a tá je taká dokonalá, že je absolútne prostá akejkoľvek námahy. Je to teda súčasne dokonalá činnosť a dokonalý odpočinok. A to je kontemplácia Boha.
Nemôžeme sa oddávať duchovným veciam, ak sme neustále zavalení množstvom vonkajších aktivít. Činnosť nie je najvyššou cnosťou a svätosť sa nemeria množstvom vykonanej práce. Dokonalosť môžeme nájsť v čistote svojej lásky k Bohu. Táto čistá láska je krehká rastlinka, ktorej sa najlepšie darí vtedy, keď má dostatok času na to, aby zrela.
Táto pravda má logický prirodzený základ. Veľa nádejných umelcov sa zničilo predčasným úspechom, ktorý ich zviedol tak, že sa prepracovali, len aby zarábali peniaze a udržali si naštartovaný imidž. Múdry maliar však viac premýšľa, ako maľuje, dobrý básnik toho spáli viac, ako vydá. A tak je to aj s vnútorným životom. Nemôžeme si myslieť, že sa budeme dobre modliť, ak si medzi prácou a modlitbou neurobíme tichú chvíľku. Modlitba nám pomáha pracovať, práca zase pomáha občerstviť myseľ.

Únavné dni odpočinku

Nedeľa už dnes nie je dňom odpočinku, pokoja a relaxu, ale len ďalším dňom tvrdej driny. Nedeľu si nevychutnávame, ale doháňame resty. Kosíme trávu namiesto toho, aby sme presekali vlastné myšlienky, perieme bielizeň namiesto svojej duše. Dorábame všetko, na čo sme cez týždeň nemali čas, namiesto toho, aby sme zabudli na práce, ktoré nás pohlcovali v uplynulých dňoch, a užívali si pokoj domova. Svätiť deň odpočinku pre nás znamená len ďalší šestnásť hodinový pracovný deň a my sa doňho snažíme napchať toľko povinností, koľko sa len dá, aby sme uľavili nášmu neuveriteľne nabitému pracovnému rozvrhu…
Sami najlepšie viete, ako ste vyťažení. Čo urobíte cez týždeň a čo si nechávate na nedeľu. Skúste si teraz sadnúť a urobte si zoznam všetkých vecí, ktoré obyčajne v nedeľu robíte. Je naozaj také dôležité robiť ich práve v nedeľu? A koľko z nich vás vedie bližšie k Bohu? Ako by vás mohli viesť lepšie k Bohu?
Boh neurčil deň odpočinku preto, že ho potrebuje On – On predsa nie je nikdy unavený –, ale preto, že ho potrebujeme MY. V nedeľu nás pozýva k rodinnému spoločnému stolu, volá nás naspäť z miest, na ktorých pracujeme, aby nás učil milovať a užívať si tak vzácne spoločné chvíle. AKO CHCETE TRÁVIŤ NEDEĽU VY?

Ako správne zaobchádzať s časom

Koľko vzácneho času sa stráca, keď sa ľudia nechávajú unášať svojimi fantáziami a snívajú o hlúpostiach. Stratia tak veľa vzácneho času, ktorý mohli oveľa lepšie využiť. Ba čo viac, často ich potom naplní pocit prázdnoty, smútku a skľúčenosti, ktoré človeka oslabujú.
Osvedčená a múdra pomôcka pre Time Management je Age quod agis = rob, čo máš práve robiť! Ak niekto zbytočne stráca veľa času, môže mu pomôcť práve táto osvedčená a múdra pomôcka. Čas na odpočinok nie je vhodný na to, aby si myslel na prácu. Avšak aj práca vyžaduje, aby všetka tvoja pozornosť bola sústredená na ňu a nie na to, čo bude potom. Ani chvíľa modlitby nie je vhodná na to, aby si pri nej myslel na prácu či odpočinok.
Raz sa ma jeden mladý muž spýtal, prečo nedokáže žiť v pokoji. Moja odpoveď bola: Nikdy nenájdeš pokoj, lebo v zime netrpezlivo myslíš na to, kedy konečne príde jar, na jar už myslíš na poľné práce… Keď pracuješ, máš plno starostí a myslíš na to, kedy konečne prácu skončíš, a keď príde čas na odpočinok, desíš sa toho, koľko práce ťa znova čaká. Jednoducho povedané: Nikdy nie si tam, kde práve si, vždy si už mysľou niekde inde!

Meškať je dovolené

Ponáhľate sa? Určite áno. Náš vyspelý svet kladie veľký dôraz na výkonnosť, akciu, rýchlosť a – výsledky. Ten, kto drží krok, ide. A ten, kto nestačí, je občas udupaný. Nemusíme však konať týmto spôsobom. Môžeme zvíťaziť nad takýmto systémom ešte skôr, ako nás vyčerpá a pohltí.
Predkladáme vám pár krokov, ako sa na chvíľu zastaviť, ako znova objaviť to, čo dávno máte: ČAS. Pomôžu vám objaviť svoju vlastnú cestu, využívať čas v pokoji a uvoľnení. A to aj v tom najrušnejšom živote.
SPOMAĽ! Boh v nebi sa neponáhľa. A ty nie si zodpovedný za to, aby si urobil všetko sám.
DOVOĽ SI NIEKEDY MEŠKAŤ! Život je tu preto, aby sme ho žili, nie aby sme si ho plánovali.
ROZDEĽ si veľkú prácu na niekoľko častí. Ak Boh stvoril svet za šesť dní, vari ty urobíš všetko lepšie za jeden deň?
DOPRAJ SI CHVÍĽU, aby si mohol žasnúť. Bez úžasu je život iba existenciou.
Raz za čas – a pomaly – VYMENUJ všetky svoje dary, všetko, čím ťa Pán Boh tak bohato obdaroval!
(zdroj: www.vira.cz)