Život človeka má rytmus práce a odpočinku, rekreácie. Čo to vlastne je? Slovo rekreácia pochádza z latinčiny a znamená: re – creatio, čiže: znovu – stvorenie.
Človek má teda odpočívať – obnoviť svoje sily, znova ich nadobudnúť, a súčasne dovoliť aj druhým, aby tak mohli urobiť. Lebo práca síce patrí k životu človeka, ale nemá ho zničiť.
Dnes často dochádza k preceňovaniu aktivity a akejsi „užitočnosti“. Preto sa v človeku usadilo neustále napätie. Protikladom precenenia práce je voľný čas! Veľa ľudí ho odmieta ako niečo nezmyselné, ako niečo, čo si nemožno dovoliť.
Zmyslom prestávky je to, že sa človek zotaví z práce pre ďalší pracovný výkon. Je to článok pracovného procesu. Zmyslom voľného času však nie je len to, aby človek mohol lepšie a dlhšie pracovať. Zmysel voľného času je to, aby človek aj vo svojej pracovnej funkcii, ktorá ho obmedzuje na určitú oblasť života, zostal človekom. To znamená, aby rozumel sám sebe, aby sa rozvíjal a realizoval ako bytosť zameraná na celok, aby nefungoval jednostranne ako stroj. Romano Guardini povedal: Bez voľných chvíľ je človek neúplný a akoby rozkúskovaný na časti.
ODPOČINOK a rekreácia MÔŽE BYŤ:
– príležitosťou načerpať silu pre telo aj ducha,
– časom pre blízkych – deti, partnerov, starnúcich rodičov, opustených priateľov…,
– skvelou príležitosťou zistiť, že bez nás sa svet nezrúti ani nezastaví,
– príležitosťou obdivovať Božie dielo,
– príležitosťou zamyslieť sa nad samým sebou,
– príležitosťou pozrieť sa na seba a svoj život z iného uhla,
– príležitosťou zhodnotiť zabehané životné praktiky,
– časom určeným pre Boha.
ODPOČINOK NEMÁ BYŤ:
– horúčkovitým pobehovím od mesta k mestu, od pamiatky k pamiatke…,
– iba zbieraním dojmov, ktorými potom ohúri svojich priateľov,
– otrockou prácou,
– iným výrazom pre lenivosť a záhaľku.
Po dobrom odpočinku sa človek vracia do svojho bežného prostredia a práce posilnený, plný chuti a radosti. Nie znechutený a unavený. Z dobrej rekreácie sa človek nemusí rekreovať…
TEN, KTO NEVIE ODPOČÍVAŤ, by sa mal zamyslieť nad tým,
– či sa nepreceňuje, či si nemyslí, že je nepostrádateľný a všetko závidí len a len od neho,
– či preňho nie je práca bohom, drogou a zmyslom všetkého,
– či vie spolupracovať s druhými ľuďmi a s Bohom,
– či vôbec dôveruje Bohu…
Postavte sa na cesty a pozerajte, pýtajte sa na odveké chodníky; kde je cesta k dobru, choďte po nej, a nájdete odpočinok pre svoju dušu. (Jeremiáš 6,16)
