Na konci cesty nie je cesta, ale cieľ.
Na konci zimy nie je zima, ale jar.
Na konci noci nie je noc, ale svitanie.
Na konci adventu nie je advent,
ale Narodenie Pána.
Na konci smrti nie je smrť, ale život.

Súčasný zhon vytvoril akúsi trvalú nespokojnosť: čím viac máš, tým viac by si chcel. A kvôli tomu človek často ani nevie, kam chce dôjsť, nemá jasný cieľ. Celý život sa len tak potĺka alebo naháňa… No toto obdobie očakávania nám ukazuje, že naša cesta adventom aj celým životom má cieľ. Všetky ľudské bytosti sú totiž povolané, aby sa stali Božími deťmi, aby žili naplnený život v spoločenstve s Bohom.

Keď slávime advent, máme podiel na podvedomej clivote ľudstva – jeho túžbe po Bohu. Pripomíname si, že Boh pred dvetisíc rokmi vstúpil do nášho sveta prostredníctvom Ježiša Krista. A je nám stále nablízku. Aj dnes prichádza medzi nás, do života každého človeka a chce byť súčasťou jeho každodenného bytia.

Tak veľmi túžim,
aby si prežil advent.
Tak veľmi túžim bývať u teba,
dôverne s tebou žiť
a znášať všetky tvoje bremená.
Veď ti idem v ústrety
vo všetkých tvojich želaniach!
A predsa som ti nesmel
ešte ani jedno splniť…
Ja, tvoj Boh!

Tak veľmi túžim,
aby si prežil advent.
Tak veľmi túžim
znova sa zrodiť v tvojom meste,
na tvojej ulici,
v tvojom dome
a v tvojom srdci.
Veď ti idem v ústrety už od večnosti!
A hľadám len teba…
Ja, tvoj Boh!

Tí, ktorí očakávajú na Hospodina, nadobúdajú novej sily; vznášajú sa na perutiach ako orly; bežia a nezomdlievajú, chodia a neustávajú. (Izaiáš 40, 31)

Boh sa stal jedným z nás…

Človek poznáva „telesne“, prostredníctvom svojich zmyslov. Aj všetky medziľudské vzťahy sa uskutočňujú prostredníctvom zmyslov. To je náš spôsob poznávania. A preto aj Boh, keď chcel k nám prehovoriť, musel prísť telesným spôsobom – spôsobom, v ktorom ho môžu naše zmysly zachytiť. Vtelením svojho Syna Ježiša Krista do človeka otvoril Boh celkom novú hĺbku svojho vzťahu k človeku. Stal sa jedným z nás. Narodil sa tak, ako sa rodíme my. Spoznal náš hlad a plakal ako my. Jedol a pil ako my. Dokonca sa podrobil nekompromisnému zákonu smrti, ktorému podliehame my všetci. Bol ako my, vo všetkom – okrem hriechu. V Ježišovom človečenstve hovoril Boh naozaj naším jazykom.

Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi. (Židom 1,1-2)

Sme stvorení pre naplnený život

Boh nám povedal, kto je On, kto sme my a aký je zmysel sveta, do ktorého nás postavil. Biblia hovorí: Ten, kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska (1. Jána 4,8). Každá láska je vždy dynamická, nepokojná, žiadostivá rozdávať sa. Každá pravá láska prekypuje, šíri sa, chce sa deliť o všetko, čo vlastní. Preto tento Boh, ktorý je láska, aj rozdáva svoju lásku, milosť a požehnanie. A aby sa mohol podeliť o svoje nekonečné bohatstvo, stvoril človeka, hovorí k nemu, zachraňuje ho a ukazuje mu cestu k sebe. Ježiš hovorí: Ja som prišiel nato, aby mali život a aby mali hojnosť (Ján 10,10). Prostredníctvom Ježiša tvorí Boh v človeku nový život. Na nás je len pozvať Ježiša do svojho srdca a umožniť mu to. Príležitosť na to je aj teraz…

Pane Ježišu, prosím, príď cez tieto Vianoce aj do môjho života a prines do neho svoj pokoj, lásku a všetko, čo mi chýba, čo neustále kdesi hľadám a po čom túžim, ale čo napriek veľkému úsiliu nenachádzam. Veď Ty si prišiel, aby som mal naplnený život!