Túžba po živote v radosti, ktorú v sebe každý nosíme, sa hlási o slovo v najrôznejších životných situáciách: v prírode, pri stretnutí sa s druhými ľuďmi, v úžase nad malým dieťaťom, v práci, ale aj v nedostatku a trápení… Okamihy radosti sú prejavom našej bytostnej túžby po nekončiacej sa radosti, ktorú do našich sŕdc vložil Boh. Táto túžba môže byť naplnená len v spoločenstve s ním.

Každý človek, či už vedome alebo podvedome, po tejto radosti naozaj túži a snaží sa nájsť odpoveď na otázku, ako sa dostať k radosti uprostred života, ktorý je plný starostí a zármutku. Veľa pokusov o radostný život sa totiž často končí len vonkajšou veselosťou, ktorá však potom vedie do ešte väčšieho smútku, sklamania a prázdnoty.

Aby sa človek mohol skutočne radovať, musí mať na radosť oprávnené dôvody. Aké sú to dôvody? Odpoveďou môžu byť slová biskupa Atanáša, ktorý sa touto otázkou zaoberal pred šestnástimi storočiami: „To, že bol Kristus obetovaný a vstal z mŕtvych, nám ponúka nový začiatok. Milosť tejto udalosti sa neobmedzuje na ten jediný deň, keď sa to stalo. Jeho jasný lúč nezapadá, ale je vždy pripravený osvietiť každého, kto po ňom túži… Táto milosť nás sprevádza ťažkosťami, na ktoré vo svete narážame, a Boh nám v nej denne ponúka radosť zo spasenia…“ Spasenie je čin Ježiša Krista, ktorým nám opäť otvára prístup k Bohu. K Bohu, ktorý je sám pôvodcom aj zdrojom jasavej radosti. Práve Boh nás stvoril na svoj obraz – na život v radosti, lebo Boh nám svojimi skutkami pôsobí radosť.
Spása je teda stálym Božím pôsobením, cez ktoré nás vedie ťažkosťami nášho života k naplnenému životu v radosti.

Očakávaj na Hospodina, zachovávaj jeho cestu a povýši ťa… (Žalm 37,34)

Každý, kto prijíma Boha do svojho života a necháva sa ním viesť, môže už v tomto živote prežívať radosť, ktorú tento svet nemôže dať, ani vziať…
Ježiš povedal: Amen, amen vám hovorím: Vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť. Žena, keď rodí, má zármutok, pretože prišla jej hodina. Ale keď porodila dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že sa človek narodil na svet. Tak aj vy: teraz máte zármutok, ale zase vás uvidím, a srdce bude sa vám radovať, a nik vám nevezme vašu radosť… Amen, amen, vám hovorím: Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná. (Ján 16,20-24)

Je pravda, že naše radosti sú vždy zmiešané s kvapkou horkosti a bolesti. Poznávam však, že to veľmi napomáha k oslobodeniu sa od všetkého, čo nie je trvalé, a k pozdvihnutiu svojho zraku hore, k prameňu trvalej radosti… (sv. Terézie z Lisieux)

Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom! Radujte sa z nádeje, v súžení buďte trpezliví, v modlitbách vytrvalí. Radujte sa v Pánovi! (Rímskym 12,12.15; 15,13; Filipským 3,1)