Keď sme v r. 1995 vydali letáčik Jak se rozhodnout?, bol okamžite rozobraný. Odvtedy sa na nás obracalo veľa ľudí so žiadosťou o letáčik s problematikou interrupcií, a preto sme sa rozhodli vydať ďalší letáčik s touto témou. Tento raz Vám ponúkame pútavé svedectvo ženy s názvom Neberte mi to dieťa! v sérii PR6. Letáčik vznikol v spolupráci s redakciou časopisu ETHOS, v ktorom vyšlo celé neskrátené svedectvo minulý rok.

Téma interrupcií je v našej spoločnosti opäť veľmi aktuálna, zaoberá sa ňou dokonca aj náš parlament, pretože sa pripravuje nový zákon o umelom prerušení tehotenstva. O jeho podobe sa v poslednom čase veľa diskutuje nielen medzi politikmi, právnikmi, či cirkevnými predstaviteľmi, ale aj na verejnosti. Tá sa delí na dva tábory: jedni chcú potraty zakázať, druhí chcú, aby mala žena právo sama sa rozhodnúť, či počaté dieťa chce alebo nie. Prví hovoria o vražde nenarodených detí, druhí iba o umelom prerušení tehotenstva.
Teraz Vám ponúkame niekoľko myšlienok fundovaných ľudí z organizácie Hnutí Pro život, ktoré sme vybrali z rôznych diskusií a internetových stránok, ktoré Vám pomôžu vytvoriť si alebo upevniť svoj vlastný názor.
• Veľa významných predstaviteľov politického, kultúrneho, vedeckého a náboženského života sa hlási k nedávno vzniknutej Deklarácii práv počatého dieťaťa, ktorá posúva právnu ochranu počatých detí. Deklarácia hlása, že „každá počatá ľudská bytosť má právo na život“ a „toto právo má byť chránené zákonom od okamihu počatia až po prirodzenú smrť“.
• S Deklaráciou práv počatého dieťaťa súhlasia aj poprední vedci zaoberajúci sa problematikou vzniku života. „Pre genetika, poctivého biológa a embryológa, je počiatkom života okamih, keď sa vytvoril zárodok charakterizovaný ľudským chromozómovým vzorcom a individuálnym charakterom genetickej výbavy – a to sa stane už pri oplodnení.“
• Oproti tomu stúpenci práva žien na potrat hlásajú, že otázka potratov do veľkej miery súvisí s náboženstvom (kresťanstvom) – s doktrínou, že počatý život je hodný ochrany. Tvrdia, že je to diktát extrémne nábožensky založených ľudí, ktorí chcú vnútiť svoje názory všetkým ostatným. Nie je to vraj žiadny prejav úcty k žene, skôr naopak, je to forma nátlaku, pretože každá žena má predsa právo rozhodovať o svojom tele! Feministky hlásajú: moje brucho patrí mne! Na to im odporcovia potratov zase odpovedajú: áno, ale len dovtedy, kým sa v ňom nezačal život niekoho iného.
• Podľa feministiek pri potrate nejde o vraždu, pretože embryo do 12. týždňa nemá poriadne vyvinutú nervovú sústavu a teda ani nevie, čo sa s ním robí. Tým, ktorí sa oháňajú právami detí, feministky oponujú právom žien. Nenájdeme však dôvody, ktoré by nás oprávňovali zničiť nevinný ľudský život. Zabitie nenarodeného dieťaťa vyrieši problém len zdanlivo. Ženy, ktoré sa často pod nátlakom rozhodnú k zúfalému činu, sú potom samé obeťami, veľmi často trpia celý život rôznymi výčitkami, depresiami a pod.
• Len málokedy sa pripomína, že tehotenstvo nie je len záležitosťou ženy, ale že je výsledkom spojenia muža a ženy, a obaja by teda mali zaň aj niesť zodpovednosť. Umelý potrat nie je prejavom emancipácie ženy, prejavom úcty k jej svojbytnosti.
Interrupcia je z lekárskeho hľadiska ohavný zákrok. Je tragické, keď výsledkom milostného vzťahu je to, že žena ide na operačnú sálu.
• Veľkú časť viny za vykonaný potrat nesú často otcovia, pre ktorých zbabelosť žena nechá svoje nenarodené dieťa usmrtiť. Oveľa väčšiu vinu však môžu niesť tí, ktorí legálnosť umelých potratov obhajujú, povoľujú ich, alebo toto zlo zľahčujú. Hnutí Pro život poukazuje na fakt, že sa lekári nechali vmanipulovať do úlohy „riešiteľov sociálnych problémov“. V dôsledku tohto „riešenia“ sú potom ochotní zabíjať nevinné ľudské bytosti.
• Zákon by mal pomôcť ženám v neriešiteľnej situácii: nielen teoreticky, ale aj v praxi, napr. umožniť vzniku azylových domov, kde by mala žena podmienky donosiť svoje dieťa. Žena je v takej chvíli zviazaná, nie je slobodná, treba jej pomôcť. Koľkokrát je to práve lekár, ktorý si zjednoduší situáciu a odporúča umelý potrat.
• Európska legislatíva znižuje povolené obdobie na interrupciu na 10 týždňov – ale je to len konvencia. Podľa lekárov diferenciácia plodu nastáva oveľa skôr – už v 18. deň po počatí sa objavia základné znaky života – krvný obeh, tlkot srdca, hormonálna činnosť atď. Dnes teda nejde len o problém čisto náboženský. Genetické objavy jasne dokazujú, že biologicky vznikne nový jedinec splynutím jadier otcovskej a materskej pohlavnej bunky. Toto embryo je už od okamihu počatia novou bytosťou, ktorá obsahuje všetok genetický materiál, podľa ktorého sa vyvíja od počatia až do svojej smrti. Biologicky sa nenašiel žiadny bod, ktorý by ukázal, že „plod dostane dušu“ – ako sa uvažovalo v minulosti – a ktorý by dovolil hlásať: potiaľto to ešte nie je človek, ale tu už áno a preto ho treba chrániť zákonom. Táto téma je veľmi chúlostivá nielen kvôli interrupciám, ale aj v súvislosti s oplodnením v skúmavke, klonovaním a pod.
• Závažným problémom je aj tzv. postabortívny (popotratový) syndróm – nie je to len mýtus. Seriózne vedecké štúdie v Kanade, USA, Poľsku a inde ukazujú, že aj keď žena cíti na jednej strane po zákroku úľavu z prekonaného stresu, časom sa objavuje niečo, čo je hlboko uložené v jej podvedomí. Narušená psychika, desivé sny, zmenený vzťah k mužom, depresie, výčitky svedomia, ktoré ju často prenasledujú až do konca života.
• Náš národ vymiera. Nariekame, že klesá pôrodnosť. Existuje veľa príčin tohto stavu, jednou z nich sú aj interrupcie. Absurdita dnešnej spoločnosti je v tom, že na jednej strane sa uskutočnia ročne tisícky potratov, na druhej strane žijú stovky manželských párov, ktorí nemôžu mať deti a žiadajú lekárov o pomoc. A pritom liečba neplodnosti či asistovaná reprodukcia (tzv. „deti zo skúmavky“) je finančne veľmi náročná.
• Treba pomenovať pravé príčiny tohto stavu, o ktorých médiá prakticky mlčia. Je to predovšetkým extrémny egoizmus, neochota k obeti a nepriateľský postoj k deťom – ich dôsledkom sú potraty. Celková náprava tohto zla bude možná jedine obnovením vedomia dôstojnosti človeka a ochoty k obeti. Ponímanie ľudskej dôstojnosti, ktorá stavia človeka nad ostatné stvorenie, stojí na kresťanských základoch. Človek má vzhľadom na nesmrteľnú dušu stvorenú Bohom neopakovateľnú hodnotu. Má však aj zodpovednosť za život svoj i druhých.

Viac informácií získate na týchto internetových stránkach:
Hnutí Pro život http://www.prolife.cz
Spoločenstvo života http://www.prolife.sk
Liga pár páru v SR http://www.lpp.sk
Áno pre život http://www.ano.host.sk