Hospodin však povedal: Nehľaď na jeho zovňajšok… Ja neposudzujem tak ako človek. Ten si všíma zovňajšok, Hospodin si však všíma srdce.“ (1. Samuelova 16,7)

Stále sa to učím – nesúdiť druhých. Je veľmi ľahké povedať si, že predsa viem, ako je na tom ten druhý, prečo sa tak správa, prečo robí to, čo robí. Je ľahké druhého človeka rýchlo a hneď onálepkovať ako podvodníka, klamára, záletníka, kariéristku, márnivú či namyslenú ženu…

Boh však nikomu nedáva žiadne nálepky. My možno povieme o nejakej žene, že je určite kariéristka, Boh však vidí, že už roky túži po dieťati, ktoré jej nebolo dané; iného zase označíme za klamára, Boh však vidí, že dotyčný človek vyrastal v prostredí, v ktorom bola lož často jediným záchranným kruhom; ďalšiu ženu bezmyšlienkovite označíme ako márnivú, ona sa však vo svojom vnútri trápi dávnou traumou, ktorú zvonka zakrýva prehnanou starostlivosťou o svoj vzhľad…

Boh vidí všetko, čo je v našom vnútri. Nikoho neposudzuje, neodsudzuje a nenálepkuje. Všíma si všetko, čo k nám patrí, pozná všetky súvislosti nášho života. A keď k Nemu prichádzame a chceme byť naozaj v Jeho prítomnosti, dokáže v našich srdciach i mysliach odstrániť všetky nálepky, aby sme mohli vidieť seba aj druhých Jeho očami a aby sme sa mohli stať tou najlepšou verziou samého seba. A to je už potom úplne iný svet…

(zdroj: www.vira.cz)