Človek sa každodenne rozhoduje. Premýšľame a vyberáme si, čo si oblečieme, čo si dáme na raňajky, čo si kúpime, čo navaríme alebo upečieme, čo v daný deň urobíme alebo neurobíme, či niekomu odpustíme…

Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Do svojho domu Ho prijala žena menom Marta. Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová. Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním. Pristúpila (k Nemu) a povedala: Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže. Odpovedal jej Pán: Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme. (Lukáš 10,38-42)

Vyberáme si školu, zamestnanie, životného partnera… Dá sa povedať, že sa voľbe a rozhodovaniu nevyhneme. Musíme s ním v našom živote počítať. Preto, ak si dobre zvolíme, dobré rozhodnutie je pre nás prínosom. Ale ako je to v skutočnosti? Rozhodujeme sa vždy len správne?

O rozhodnutiach je aj tento príbeh z Božieho slova. Vystupujú v ňom dve sestry: Mária a Marta. Každá z nich mala osobitý vzťah k Ježišovi. Na základe toho je zrejmé, že viera a prístup k Pánovi Ježišovi bol u každej z nich iný. Na strane Marty nachádzame aktivitu: v podobe služby a práce veriaceho človeka. Na strane Márie pasivitu: prijímanie – otvorenosť srdca pre dar Slova.

Slovo v príbehu, ktorým sa nám prihovára nebeský Otec, nás vedie k tomu, aby sme sa nad jeho odkazom poriadne zamysleli, aby sme nezostali len na povrchu. Pretože veľmi často sa vo výkladoch tohto textu vychvaľuje Mária a na Martu sa valí veľká vlna kritiky, akoby Marta nemala zmysel pre duchovné veci. Lenže to nie je pravda. Ak by sme si niečo také mysleli, veľmi by sme sa mýlili. Faktom však zostáva, že ju v tomto texte vnímame ako príliš zamestnanú ženu. Keď sa však na osobu Marty pozrieme v širšom kontexte Božieho Slova, zistíme, že je ženou hlbokej viery. V Evanjeliu podľa Jána čítame: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet. Pán Ježiš Kristus nás chce týmto príbehom dvoch sestier usmerniť a čosi múdre naučiť.

Jedného dňa Ježiš vošiel do nejakej dediny. Do svojho domu ho prijala žena menom Marta. Všimnime si tú precíznosť Božieho slova. Do svojho domu ho prijala Marta. Pre ňu bola Ježišova návšteva vo vlastnom dome niečím výnimočným a veľkým. Určite si na tom zakladala. Keďže Pána Ježiša úprimne a vrúcne milovala, chcela Mu prejavil lásku a poslúžiť Mu, ako len najlepšie vedela. Mala jasnú predstavu o tom, čo bolo potrebné urobiť, keď mala v dome tak vzácneho hosťa.

Prejavom jej lásky bola praktická pohostinnosť. To bolo dôvodom toho, že mala ruky plné práce. Kvôli Pánovi Ježišovi bola ustarostená a znepokojovala sa, lebo Ho chcela čo najlepšie pohostiť. Marta bola skutočnou nositeľkou svojho mena. Marta totiž v aramejčine znamená pani, gazdiná – a my musíme uznať, že jej starostlivosť bola vzorná, ba priam až príkladná. A predsa sa od Pána Ježiša dočkala zvláštnej odpovede: Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme. Toto sú veľmi prekvapujúce Ježišove slová. Pre Martu dokonca šokujúce.

Prečo jej starostlivosť a pohostinnosť nie je Ježišom patrične ocenená a pochválená? Ako tomu máme rozumieť? Keď Pán Ježiš povedal Marte tieto slová, iste jej nechcel nijako ublížiť. Nepovedal jej ich ani preto, aby ju pokarhal za jej službu a praktickú lásku. To vôbec nie! Pán Ježiš tak urobil so súcitu. Chcel jej takto pomôcť v jej ustarostenosti. Pán Boh vždy všetky slová hovorí priamo, ale v láske. Tieto Kristove slová teda nie sú slovami kritiky – to len my ich takto často vnímame. Práve naopak, Ježišove slová sú plné povzbudenia, aby sa Marta pozrela na svoj život z novej perspektívy. On totiž nechce nikoho bezdôvodne zraňovať. Nechce zraňovať ani nás. Pán Ježiš nás chce priviesť k poznaniu pravdy. A vždy tak robí v láske. Aj dnes nám pripomína, aby sme vo všetkých Jeho slovách videli Jeho záujem a lásku k nám. Martin problém bol v tom, že ona si v danú chvíľu vôbec neuvedomila, kto a prečo vstúpil do jej domu. Nepochopila, že jej hosť neprišiel preto, aby ona slúžila Jemu, ale preto, aby On slúžil jej. Keď Pán Ježiš vstupuje do toho nášho domu, nejde v prvom rade o to, čo my urobíme pre Neho, ale čo On urobí pre nás.

A práve toto spoznala Mária, a preto si hneď sadla k Ježišovým nohám. So záujmom počúvala Jeho slová, kým Marta roztržito sem-tam pobehovala po miestnosti. Mária po celý čas pokojne a sústredene sedela pri Ježišových nohách, aby jej neuniklo ani jedno jeho slovo. Iste aj ona bola pracovitá žena, ale vo chvíli, keď vstúpil do ich domu Ježiš, urobila to, čo v tej chvíli považovala za dôležité. Všetko nechala tak a našla si pre Neho čas. To bolo tŕňom v oku Marty, ktorá v tom čase nevedela, čo skôr. Mária jej nepomohla, len tak sedela a nič nerobila. Lenže toto Pán Ježiš taktne nekomentoval. Dokonca by sa mohlo zdať, že Máriu v jej správaní podporil – toto Martu zabolelo azda najviac.

Lenže pasívna Mária v skutočnosti nebola vôbec pasívna. Ona je pre nás v tomto smere príkladom. Vedieť odložiť veci, nechať ich čo i len na chvíľu bokom, nájsť si čas na Pána Ježiša, sadnúť si k Jeho nohám, počúvať, otvoriť si pred Ním svojej srdce… – toto je to najlepšie a najdôležitejšie, čo môžeme a máme urobiť. Mária tak urobila a Pán Ježiš o nej povedal, že sa rozhodla správne. Mária si vybrala podiel, ktorý jej nikto nevezme. Mária spoznala svojho Pána a Spasiteľa. Nechala sa Ním obdarovať. Prijala Jeho lásku, milosť i odpustenie – a na tom záleží aj v tom našom živote.

Aj my sa musíme rozhodnúť a vybrať si. Chceme sa stretávať pri štúdiu Božieho slova, pýtať sa i nachádzať odpovede na svoje otázky, alebo si len vzorne plniť všetky povinnosti a úlohy, ktoré si na nás robia nárok a tlačia nás svojimi termínmi? Každý si musí vybrať sám podľa vlastnej dôležitosti a priorít – podobne ako sa rozhodli Mária a Marta.

Kde však získať múdrosť, aby sme si vybrali podiel, ktorý nám nikto nevezme? Jedine pri Ježišových nohách. Čas, ktorý Mu dáme, nám mnohonásobne vynahradí. Nič, čo dáme Bohu, nám chýbať nebude. Lebo, kto hľadá kráľovstvo Božie, všetko ostatné mu bude pridané… Kto si osvojí túto múdrosť, kto vie o Božej láske naplno prejavenej v Ježišovi Kristovi, ten nikdy nestratí večnosť.

Ďakujeme Ti, Pane Ježiši Kriste, za príbeh Marty a Márie; za evanjelium, ktoré tak jasne hovorí do nášho života. Chceme Ti vyznať, že mu v tejto chvíli rozumieme, ale súčasne si uvedomujeme, aké je to s nami v našom každodennom živote, akí sme ustarostení a pohltení spôsobmi tohto sveta. Pomôž nám byť Tvojimi nasledovníkmi. Pomôž nám zmýšľať tak, aby sme správne rozpoznali, čo je najdôležitejšie v tom našom živote, prečo nás tu na tomto svete máš a čím máme slúžiť druhým a podľa toho sa rozhodovali. Daj, nech v našich rozhodnutiach a pri našich rôznych aktivitách dokážeme mať na prvom mieste Teba. Amen.

(Erika Pospíšilová)