Pobožnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom; lebo nič sme nepriniesli na svet a nepochybné je, ani nič odniesť nemôžeme. Preto, keď máme pokrm a odev, s tým sa uspokojíme. Ale tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a do osídla, do mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do záhuby a zatratenia. Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili s mnoho bolestí. Ty však, človeče Boží, pred takýmito vecami utekaj a snaž sa o spravodlivosť, pobožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, krotkosť. Bojuj dobrý boj viery… (1. Timoteovi 6,6-12)

Čo všetko môže človek človeku závidieť? Azda úplne všetko, na čo si len spomenieme a čo je v našich očiach dobré a prospešné. Závidí sa postavenie, rodina, priatelia, materiálne veci, dedičstvo, vzdelanie, postava, peniaze, výška platu, prémie, zdravie alebo dovolenka – a je toho oveľa, oveľa viac. V dnešnej dobe už je to dokonca aj choroba či dobrý lekár… Koľko rôznych myšlienok víri ľuďom v hlavách, keď závidia druhým? Títo majú nové auto, tak ho musíme mať aj my! Oni znova cestujú, tak ani my by sme nemali sedieť doma! Je to zvláštne, koľko závisti je medzi ľuďmi. Závisť človeka ničí a spôsobuje to, že kvôli nej nevidíme všetko to krásne a vzácne, čo máme my.

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, čo vlastne spôsobuje závisť v živote človeka? Apoštol Jakub vo svojom liste píše: Lebo kde je vášnivosť /v českom preklade závisť/ a hašterivosť, tam je nepokoj a všetko možné zlo. Závisť so sebou prináša zmätok a zlobu. Vtedy človek zabúda na to, čo má a chce mať stále viac a viac. Nedokáže sa radovať z toho, čo je jeho a to mu spôsobuje veľa trápenia. Človek si vtedy nevie sám poradiť a zamotáva sa do toho, v čom žije.

V liste Galatským apoštol Pavol hovorí o závisti ako o skutku tela, aj preto dával rady mladému Timoteovi v liste, ktorý mu napísal: 3Ak niekto iné učí a nepristupuje k zdravým rečiam o našom Pánovi Ježišovi Kristovi a k učeniu, ktoré zodpovedá pobožnosti, 4je nadutý, i keď nič nerozumie, trpí na hašterivosť a slovné hádky, z ktorých vznikajú závisť, zvady, rúhania, zlé upodozrievania… Apoštol Peter dopĺňa vo svojom liste /1Pt2,1-2/ toto: 1A keď ste už zobliekli všetku zlosť, všetku falošnosť, pokrytectvo, závisť a všetko ohováranie 2ako práve narodené nemluvniatka túžte po duchovnom čistom mlieku, aby ste ním rástli na spasenie…

To je jediná možnosť, ako sa závisti môžeme zbaviť. Zobliecť si ju zo seba a dať ju preč. Dovoliť Kristovi, aby ju zobral z nášho života a ukázal nám pravé hodnoty, ktoré sú trvalé, ktoré majú veľký význam pre nás a náš život tu na zemi a presahujú do budúcnosti. Ale ako si máme závisť vyzliecť? Veď to sa nedá tak ľahko, ako keď si vyzlečieme veci, ktoré sme mali počas dňa na sebe. Vyzliecť znamená inak povedané máme vyznať ako hriech. Povedať o nej Bohu. Priznať si, že s ňou máme problém, že potrebujeme pomoc, lebo inak nemôžeme duchovne rásť.

Keď Pán Ježiš začal svojich učeníkov pripravovať na to, že sa blíži čas, kedy bude musieť mnoho trpieť, tak oni v tej chvíli namiesto súcitu riešili iné veci. Dvaja učeníci Ján a Jakub Ho požiadali, či by v nebeskom kráľovstve nemohli sedieť jeden po jeho pravici a druhý po jeho ľavici. To bolo v tej chvíli ozaj zvláštne prianie. A čo na to ostatní? V Biblii čítame, že keď to počuli, nahnevali sa. Cítili závisť. Každý z nich chcel pre seba získať to najlepšie miesto. Tu sa jasne ukázalo, že sebectvo a pýcha vedú k závisti. Pýcha nám hovorí: veď ja si zaslúžim to najlepšie. Sebectvo nahovára človeku: ja chcem pre seba len to najlepšie. A tak vo chvíli, keď sa učeníci mali spolu modliť, boli naplnení závisťou. Závisť ich odviedla od duchovnej práce a navodila veľmi nepríjemnú situáciu.

Závisť ničí vzťahy v rodinách, v práci, v susedských vzťahoch. Tam, kde sa objaví, sa objavujú ďalšie a ďalšie konflikty. Svoju prácu si závisť robí naozaj dokonale. Človek, ktorý je ňou ovládaný, nie je schopný rozumne premýšľať a vnímať svoj život ani hodnoty. Neprestajne sa porovnáva s inými. Prepočítava svoj majetok a robí kroky, ktoré by ho urobili ešte lepším než sú ostatní. Toto všetko odvádza človeka aj od duchovného života a od toho, čo je naozaj dôležité. To je obrovským lákadlom dnešnej doby. Lenže apoštol Pavol píše, že pobožnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom. Pobožnosť a spokojnosť sú totiž už samé osebe veľkým bohatstvom. Ony sú samé osebe veľkým darom. Byť spokojný s tým, čo mám – to je výsada. Lebo nič sme si na tento svet nepriniesli a ani nič si z neho neodnesieme.

Veľakrát počúvam o tom, že túžbou ľudí je vyhrať veľkú sumu peňazí, a potom by sa konečne mali dobre. Vari naozaj? Všetci túžime vyhrať. Ale čo je najdôležitejšie, čo nám chýba? Čo skutočne potrebujeme? Mať úprimný a pevný vzťah s Ježišom Kristom. Vyznávať Mu, že sme šťastní, lebo On je našim Spasiteľom, lebo zobral na seba trest za naše hriechy, lebo s Ním môžeme prekonávať samých seba a spolu s Ním víťaziť. Kto má veľa peňazí, je vystavený pokušeniu, že si za ne môže všetko kúpiť. Ale to je klamstvo. Odpustenie, prijatie, zmierenie, ale ani zdravie či dlhší život si kúpiť nemôžeme. Žiadne bohatstvo, žiadna kariéra a ani žiadne materiálne veci sa s Kristom nedajú porovnať.

Čo teda máme robiť, aby sme boli spokojnými s tým, čo máme? Vyznávať Bohu každú svoju závisť. Aj závistlivé pohľady, pretože vychádzajú z nášho srdca. Z Biblie vieme, že aj v biblických rodinách spôsobila závisť veľa nešťastia. Kain závidel Ábelovi, že Boh prijal jeho obeť. Tá ho doviedla do stavu, že bol schopný ublížiť bratovi, že bol schopný mu siahnuť na život. Jákobovi synovia závideli Jozefovi, že ho otec mal radšej, že mu dal ušiť farebný plášť. A to spôsobilo, že bratia boli schopní ho predať do otroctva, aby sa mu pomstili. V ďalšej rodine si syn vypýtal od otca dedičstvo, ktoré následne minul, a keď si uvedomil, že urobil chybu, vrátil sa. No jeho brat mu závidel otcovo privítanie a následnú oslavu.

Závisť sa musí vyznať, aby stratila svoju moc nad človekom. Len potom môže človek hľadať spôsoby, ako ukázať druhým ľuďom Božiu lásku. Lásku, ktorá je trpezlivá, ktorá je dobrotivá, lásku, ktorá nezávidí, lásku, ktorá sa nevystatuje a nenadúva… Ak niekomu závidíme, tak ho nemáme radi. Lebo keď niekoho úprimne máme radi, potom sa pocity závisti rozplynú. Dokážeme sa modliť za ľudí, ktorým závidíme? Poďakujme Pánu Bohu za všetkých, ktorí sú úspešnejší, bohatší, ktorí majú vyššie postavenie, aby sme všetci poznali to, čo je naozaj trvalé a čo má večnú hodnotu. Keď sa spojí modlitba s láskou, závisť zmizne.

A v neposlednom rade poďakujme Pánovi Ježišovi za to, čo vďaka Nemu máme. Poďakujme Mu za všetko, čo pre nás vykonal. Poďakovanie urobí koniec závisti. Zbožnosť, ktorá je spokojná s tým, čo má, je veľkým bohatstvom. Zhromažďujme si poklady v nebi, ktoré nezničí moľ ani hrdza, ktoré nám nemôžu ukradnúť žiadni zlodeji. Lebo, kde je tvoj poklad, tam je aj tvoje srdce.

Nebeský Otče, Tvoje slovo je plné múdrosti a pravdy. Ono nám prezrádza veľmi veľa o nás. O tom, akí sme v hĺbke našich sŕdc. Aj také veci, ktoré si nechceme priznať a skôr ich vidíme a odsudzujeme na iných. Odpusť nám, všetku závisť, ktorou sme sa previnili. Odpusť nám všetky závistlivé pohľady. A pomôž nám v moci Ducha Svätého žehnať všetkým ľuďom, ktorí sú úspešnejší, bohatší a vyššie postavení ako my. Pomôž nám byť spokojnými s tým, čo máme. Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, za všetko, čo si pre nás vykonal, že si na seba zobral trest za naše hriechy, že si zomrel i z mŕtvych vstal na naše spasenie. Ďakujeme, že s Tebou aj v tomto môžeme víťaziť. Amen.

(Erika Pospíšilová)