Prečo veríme vo vzkriesenie Pána Ježiša a ako táto viera zapadá celkovo do toho, čo veríme o Bohu? Mojim cieľom nie je dokázať, že Pán Ježiš bol vzkriesený, ani ťa o tom nejako presvedčiť. Chcem iba rozmýšľať spolu s apoštolom Pavlom, aký veľký zmysel dáva vzkriesenie Pána Ježiša našej viere.
Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera. Tak by sa zistilo, že sme falošní Boží svedkovia, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi naozaj nevstávajú z mŕtvych. Ak však mŕtvi nevstávajú, ani Kristus nebol vzkriesený. Ak však Kristus nebol vzkriesený, márna je vaša viera – ešte vždy ste vo svojich hriechoch. A tak by zahynuli aj tí, čo zosnuli v Kristovi. Ak iba v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najbiednejší zo všetkých ľudí. Kristus však bol vzkriesený z mŕtvych ako prvotina tých, čo zomreli. Lebo ako skrze človeka prišla smrť, tak prišlo skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení… (1. Korintským 15,14–22)
Apoštol Pavol udáva v tomto liste Korintským niekoľko logických dôvodov:
1. Dôveryhodnosť Boha
Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera. Tak by sa zistilo, že sme falošní Boží svedkovia, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil…
Ak Pán Ježiš nebol vzkriesený, potom by to znamenalo, že z Boha robíme klamára, keď o Ňom tvrdíme, že urobil niečo, čo neurobil. Prví kresťania boli tak veľmi presvedčení o Ježišovom zmŕtvychvstaní, že táto správa sa aj veľmi rýchlo rozšírila prostredníctvom ich osobné svedectvá a kázne. Už v 50. deň po vzkriesení, keď má Peter svoju prvú kázeň po zostúpení sv. Ducha, sa Peter nebojí povedať dve kontroverzné pravdy, kvôli ktorým sa mohol hneď v tej chvíli dostať do väzenia, pretože boli veľmi nepríjemné na počúvanie: V prvej označuje počúvajúcich za vinných z ukrižovania Ježiša Nazaretského, keď vraví: “Toho, ktorého uložená rada a predvídavá múdrosť Božia vydala, ste vy zamordovali, takže ste Ho rukám zločincov dali pribiť na kríž…”(Skutky 2,23). A tá druhá pravda: “Ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych…” (Skutky 2,24). Rovnako ako Peter aj ostatní učeníci otvorene hovoria o vzkriesení Pána Ježiša aj pod hrozbou smrti, a verte, že v tých dňoch bolo veľmi dôležité, aby to, čo hovoria, bola pravda. Nemohli si dovoliť byť označení za klamárov, nielen kvôli sebe, ale aj kvôli Bohu, o ktorom vydávali svedectvo, pretože tým pádom by všetko o Bohu mohlo byť spochybnené. Apoštol Pavol vraví: Ak Ježiš nebol vzkriesený, potom máme veľmi vážny problém, pretože nielen my sme nedôveryhodní kazatelia, ktorí vám tu rozprávajú vymyslené príbehy, ale aj z Boha robíme klamára, boli by sme falošní Boží svedkovia, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, takže aj z Neho robíme nedôveryhodnú osobu – Boha, ktorému sa nedá veriť.
Náš Boh je však dôveryhodný, priatelia! Množstvo zasľúbení, ktoré sú zaznamenané v Písme, splnil do bodky! Oslávil sa dokonca aj cez ľudí, ktorí zlyhali v Jeho pláne. A aj v našich osobných životoch môžeme okúsiť Jeho dôveryhodnosť v tom, aký je ku nám dobrý a plný milosti. To, že vzkriesil Ježiša iba potvrdzuje, že sa splnili slová Písma. Splnilo sa tiež to, čo sám o sebe hovoril učeníkom: “…na tretí deň vstane z mŕtvych…” (Lukáš 18,33) a Ty Mu môžeš veriť.
2. Teológia o odpustení hriechov
Ak Kristus nebol vzkriesený, “márna je vaša viera – ešte vždy ste vo svojich hriechoch. A tak by zahynuli aj tí, čo zosnuli v Kristovi.” Ak Kristus nebol vzkriesený, potom celá tá teológia o tom, že nám Boh dáva v Ježišovi Kristovi milosť, padá. Znamenalo by to, že vlastne nevieme, na čom sme. Písmo totiž vraví: “Odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi” (Rímskym 6,23). Večný život k nám prichádza skrze Ježišovu smrť a vzkriesenie. A keď prví kresťania označujú Ježiša Krista Pánom, toto grécke označenie Kyrios znamená to isté čo hebrejské JHVH, čiže Hospodin. Pre nich je Ježiš Kristus Pánom práve kvôli tomu, že vstal z mŕtvych, čím potvrdil, že mohol ako Boží syn priniesť dokonalú obeť za naše hriechy. Toto nemohol urobiť hocikto. Veríme v odpustenie hriechov preto, že Ježiš Kristus ako Boží syn za naše hriechy zomrel a priniesol dokonalú obeť. Niekto by však mohol povedať: No áno, ale veď na to, aby nám boli odpustené hriechy, úplne stačí, že zomrel – priniesol obeť, nepotrebujeme ešte aj Jeho vzkriesenie. Nuž, omyl. Bez vzkriesenia Ježiša Krista by sme totiž nemali ani istotu, že ten, ktorý zomrel na kríži, bol ten, ktorý podľa prorokov zomrieť mal. Totiž, že to bol naozaj Boží Baránok – Boží syn. Ak by Ježiš Kristus nebol vzkriesený, dodnes môžeme pochybovať o tom, či tá obeť, ktorú priniesol, stačí. Znamenalo by to, že ten, čo zomrel, je len jeden z nás, ďalší trpiaci človek, ktorý mal síce skvelé myšlienky, možno nadprirodzenú moc, veľmi dobrú filozofiu života, ale keď zomrel, to všetko zomrelo s Ním a bolo s Ním aj pochované. Že ten, čo zomrel, bol síce človek, ale nie Pán – Kyrios. A keďže zomrel, mohli by sme rozmýšľať, či nepríde ešte niekto iný, múdrejší, zázračnejší, koho obeť by Boh mohol prijať.
Vzkriesenie Ježiša Krista nám dáva istotu v tom, že to bol Boží syn, ktorý zomrel na kríži a vďaka Nemu sú naše hriechy odpustené. Môžeš mať pokoj s Bohom, pretože Boh Ťa prijíma na milosť nie preto, kto si, ale kvôli Jeho Synovi. A vďaka Jeho vzkrieseniu môže každý z nás začať nový život plný Božieho Ducha, v ktorom nad hriechom v našom živote víťazíme. Ak by Kristus nevstal, potom by aj náš duchovný život bol len plný našich vlastných vnútorných snáh o zlepšenie života, ale bez moci Ducha svätého. Znamenalo by to, že sme odkázaní sami na seba. Ale nie sme! Prítomnosť Božieho Ducha môžeme vnímať každý deň vo svojom živote.
3. Zmysluplnosť nášho života
Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša nám dáva aj istotu a vieru v naše vzkriesenie. Dáva nám vieru v to, že tento život sa nekončí smrťou. Skúsme si vybaviť všetky tie slová, ktoré povedal o živote po smrti: napr. lotrovi na kríži: “Ešte dnes budeš so mnou v raji” alebo Márii pri Lazarovom hrobe: “Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď zomrel“. Alebo slová o tom, ako príde druhýkrát na túto zem a bude súdiť. Tým, že Ježiš vstal, všetky tieto slová potvrdil. Ak by Kristus nevstal, potom náš život zostáva iba pre naše tu a teraz. “Jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme.” Znamenalo by to, že náš život nemusí mať žiadny konkrétny zmysel a cieľ a je úplne jedno, ako ho prežijeme, pretože už o niekoľko rokov sa na nás zabudne. Znamenalo by to, že nikto nikdy nebude súdiť to, ako sme žili. A všetky tie ideály a hodnoty, ktoré vyznávame sú nám vlastne nanič. Sú iba výplodom ľudskej fantázie. Znamenalo by to, že sa aj v bolesti a utrpení musíme vzdať svojej nádeje, ktorú nám prinieslo Kristovo vzkriesenie.
Ale my veríme vo vzkriesenie, lebo to dáva zmysel nášmu životu. Vďaka tomu, že Kristus bol vzkriesený, môžeš vedieť, že tvoj život sa – rovnako ako ten Jeho – smrťou nekončí. Že nie si len nejaká hmota vo vesmíre, ktorá nikoho nezaujíma, ale že tvoj Boh o tebe vie a si mu vzácny! “Ešte pred stvorením sveta vyvolil si ŤA v Ňom” (Efezským 1,4). Detailne premyslel všetko v tomto svete, a preto nemusíš mať pochybnosti, že by nepremyslel takú podstatnú vec, ako je zmysluplnosť tvojho osobného života v ňom, ktorý predpokladá aj nejaké morálne hodnoty a ideály. Boh Ti predsa nedal len telo, ktoré sa rozpadne. Stvoril nás ako bytosti, ktoré majú telo, dušu a ducha. A duch je to vo mne ten, čo vníma Božieho ducha a túži po spočinutí v ňom. Ako hovorí sv. Augustín: Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe, ó Bože.
4. Zmysluplnosť našej viery
Pavol hovorí, že “ak Kristus nebol vzkriesený, potom sme najúbohejší zo všetkých ľudí… ak iba v tomto živote máme nádej”, lebo zatiaľ čo si ostatní užívajú svoje životy so všetkými neresťami, ktoré so sebou prináša, my sa snažíme bojovať so svojím vlastným ja. So svojím sebectvom a túžbami… Aký by to malo zmysel, ak je to jedno? Ak Kristus nebol vzkriesený, potom celkovo viera v nejakého konkrétneho Boha nedáva zmysel. Je zbytočná. Môže nám poslúžiť ako nejaká barlička tu a teraz, ale v podstate sa nezakladá na pravde.
Viera vo vzkriesenie je teda kľúčová aj v našom živote viery, vo vzťahu s Pánom Bohom. Apoštol Pavol zakaždým zdôrazňuje: Kristus bol vzkriesený! V tejto kapitole to hovorí 7-krát! Opakuje to, aby to rezonovalo v našich srdciach, aby to vždy, keď to vyslovíme, prinieslo nádej a radosť do našich životov.
Treba povedať, že naša viera sa zakladá na svedectvách konkrétnych ľudí, ktorí Ježiša stretli živého a boli rovnako zmätení, ako by sme boli zmätení my, keby sa to stalo v dnešnej dobe. Na svedectvách ľudí, ktorých vôbec nebolo málo. A títo ľudia boli takí presvedčení o svojom zážitku so živým Ježišom, že boli ochotní kvôli tomu, čo videli a čomu verili, aj zomrieť! Boli by sme ochotní zomrieť kvôli niečomu, o čom by sme v hĺbke srdca tušili, že je to klamstvo? Avšak stále to môžeme prijať iba vierou. Nijako inak. Zakončím vyznaním apoštola Pavla:
Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Lebo som presvedčený, že ani smrť ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Amen. (Rímskym 8,32 a 35,38–39)
Anna Činčuráková
