V posledných týždňoch a mesiacoch sme svedkami toho, ako predstavitelia vlády menili a menia svoju rétoriku, rozhodnutia či postoje k rôznym dôležitým udalostiam a faktom a to často podľa toho, aké reakcie na sociálnych sieťach, v médiách a v ľuďoch ich predchádzajúce vyhlásenia vyvolali. Niekedy to vyzerá, ako by ich tímy ani nehľadali to, čo by problémy vyriešili, ale skôr to, čo zvýši ich popularitu.

Môžeme sa nad tým pohoršiť, avšak ak sme úprimní, musíme priznať, že aj my často prispôsobujeme svoje rozhodovanie a konanie očakávaným reakciám. Aj za cenu toho, že potom nerobíme to, čo by sme chceli alebo čo považujeme za správne. A pritom si radi nahovárame, akí sme samostatní a nezávislí, a sme veľmi citliví, keď niekto našu slobodu obmedzuje alebo nám dokonca hovorí, čo máme a čo nemáme robiť. Aj tieto postoje vyhrotila napr. nedávna pandemická situácia. Jej symbolom sa stali ochranné prostriedky často označované ako náhubok, ktorý si mnohí odmietali nasadiť. Akoby nezávislosť a sloboda znamenali nenechať sa nikým a ničím obmedzovať a robiť si, čo chcem.  

Touto úvahou nechcem smerovať k hodnoteniu zmysluplnosti vládnych opatrení, ani k debate o rúškach. Len chcem, aby sme pozorovali svoje vlastné reakcie v takýchto mimoriadnych a náročných situáciách. Môžu dobre poodhaliť, podľa čoho sa skutočne rozhodujem, aké sú hlbšie motivácie môjho konania, v čom som slobodný a v čom nie, a ako vlastne slobodu a nezávislosť chápem. 

Inšpiráciou mi môže byť postoj apoštola Pavla: stráži si svoju nezávislosť, aby ho niečí vplyv neodviedol od jeho úlohy hlásať evanjelium alebo zviedol na cestu niekomu sa zapáčiť. Táto nezávislosť ho však nevedie k povýšenosti, ale, naopak, dáva mu slobodu stať sa služobníkom všetkých a byť aj slabým a nezávislým od úspechu či neúspechu. Slobodu a silu mu dáva poznanie Ježiša a vedomie poslania, ktoré mu Kristus zveril. 

(P. Semela)