Dosť často, obyčajne na prelome rokov, sa zamýšľame nad tým, ako to v našom živote vyzerá, bilancujeme a túžime po zmene.

Nemám silu na zmenu….

Vtedy hodnotíme to, s čím sme spokojní a čo nám prináša radosť – to by sme si chceli udržať a rozvíjať. No existujú aj veci, ktoré sa nám nedaria, v ktorých sme stratení alebo nešťastní. A to sa nám nepáči, to by sme radi zmenili. A možno aj dlhodobo cítime, že už je asi čas na nejakú skutočnú zmenu, že by sme mali začať. Možno aj vidíme cestu, no máme strach na ňu vykročiť. Vidíme riešenie, no vyhovárame sa, že ešte predsa len nie, ešte treba počkať, alebo sa bojíme, že to nezvládneme… Jednoducho si myslíme, že sme na to sami, a že vytúžená zmena, pokrok či splnenie nášho veľkého priania nie je v našich ľudských silách. A možno skutočne nie je…

Tak o čom to vlastne je, keď je pre nás splnenie našich prianí, cieľov a túžob nesplniteľné? Je všetko definitívne stratené? Vari nikdy nedosiahnem to, čo je pre mňa dobré? Nezabúdajme, že pre nás je skutočne veľa vecí nemožných a nedosiahnuteľných, avšak nie pre Boha! Opäť, znova a znova sa môžeme učiť púšťať ho do našich plánov a zmien, do všetkého, čo sa v našich životoch odohráva, pretože On je tvorca a kreatívec, ktorý nám môže pomôcť vymaniť sa zo šedivosti nášho súčasného prežívania.

Môžeme sa pýtať: Naozaj sa splní všetko, čo si prajem, keď nechám Boha, aby mi pomohol utvárať a viesť môj život? Skúsme to! Život, ktorý nás ešte čaká, ktorý máme pred sebou, nemusí byť celkom podľa našich predstáv, ale veď naše predstavy sú len ľudské. Zato Boh vkladá do našich životov oveľa viac, ako si my dokážeme predstaviť!

Necítim sa na to!

Alebo keď si uvedomíme, čo všetko máme pred sebou, aké úlohy nás dnes čakajú, čo všetko treba vykonať, vyriešiť…, musíme realisticky skonštatovať, že mnohé veci určite nie sú v našich silách – že to, jednoducho, istotne nezvládneme. Možno nás prepadne skľúčenosť, smútok a rezignácia. Veď čo som ja, aby som toto urobil alebo vyriešil? Nemám na to, ani s tým nepohnem. Nemám ani silu, ani čas, ani peniaze, ani know-how, ani odvahu, ani vieru… Pripadáme si bezmocní, zavalí nás neznesiteľná ťažoba bolesti, biedy a beznádeje pred ľudskou zlobou, zášťou, nespravodlivosťou…

A predsa s nami Boh počíta! Čo urobíme? Môžeme túto provokatívnu otázku vytesniť: Nič. Jednoducho na to nemám! No môžeme povedať aj toto: Pane, mám len, zvládnem len…, ale som tu, som ti k dispozícii, odovzdávam ti všetko, čo som a mám, a verím, že ty to môžeš použiť a rozmnožiť. A vtedy môže Boh konať. Možno nie nejakým veľkým činom či zázrakom. Boh často koná skryto a nenápadne. Dáva vždy len trochu sily a inšpirácie na nasledujúci krok. A to stačí. Na nás je, aby sme v skromnosti a dôvere, že Bohu na nás naozaj záleží, dávali z toho mála, čo máme: svoj čas, svoje prostriedky, úsmev, povzbudenie, útechu, pozornosť, ochotu, pomocnú ruku… Potom môžeme okúsiť úžasný zázrak – Pán Boh vo svojej moci prejaví svoju lásku, pomoc a milosrdenstvo aj prostredníctvom našej slabosti. Čo mu dnes ponúknem, aby to rozmnožil?