Uvažovať o utrpení v čase, keď sme zdraví a šťastní, má svoj význam. Môžeme tak utrpenie prijať a zahrnúť do celku svojho života. V čase krízy je totiž pre nás nosné to, čo sme si v živote už osvojili.

UTRPENIE NIE JE BOŽÍ ZÁMER

Hovorí sa, že človek trpí, keď prežíva niečo zlé. Podľa jazyka Biblie – Starého zákona – bolesť a zlo znamenajú to isté. Z toho dôvodu je všetko, čím človek trpí, označované ako ZLO. Nie je teda nič divné na tom, že nás samo utrpenie privádza k otázke pôvodu zla: Čo je zlo?
Kresťanstvo vyznáva dobro ako podstatu všetkého, čo existuje. Hlása dobrotu Boha Stvoriteľa a dobro stvorenia. Zlo je oproti tomu nedostatkom či znetvorením dobra. Možno povedať, že človek trpí preto, lebo nezdieľa dobro, je od neho vzdialený, pripravil sa oň, keď sa odvrátil od Boha. Boh je dobrý. Nikdy si nemôže priať, aby človek trpel. A to ani v tomto živote, ani po smrti…

BOŽIA ODPOVEĎ NA UTRPENIE

Každá ľudská odpoveď na utrpenie je a bude len čiastočná. Ľudské utrpenie je príliš veľké a naše pokusy o odpoveď sú len biedne. Len Boh sám môže dať odpoveď. A svoju odpoveď už dal. Božou odpoveďou na našu otázku o utrpení je veľkonočná udalosť: Ježiš zomrel, no žije, vstal z mŕtvych. Potupná smrť na kríži nebola posledným slovom. Nasleduje vzkriesenie! Existuje nový začiatok. Existuje prostredníctvom utrpenia, smrti a zúfalstva a smeruje k novému stvoreniu (Rímskym 4,17). Smieme teda plní dôvery očakávať aj naše vzkriesenie, nové nebesia a novú zem. Tam Boh zotrie každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo (Zjavenie 21,4).

NÁDEJ V UTRPENÍ

Naša nádej v utrpení vychádza z dôvery v Boha, ktorý dokáže vyťažiť dobro aj zo zla, z ľudských slabostí. Ľudské utrpenie dosiahlo v Kristových mukách svoj vrchol. Zároveň však vstúpilo do novej dimenzie, pretože je spojené s láskou. S láskou Božou, ktorá vo svojej všemohúcnosti plodí dobro dokonca aj zo zla. Z najväčšieho zla, ktoré kedy bolo spáchané, z odmietnutia a zabitia Božieho Syna – čo bolo spôsobené hriechom všetkých ľudí – vyťažil Boh najväčšie dobro: oslavu Krista a naše vykúpenie.

Ani mojimi nezdarmi, utrpením a stratami nie je zrušený dobrý Boží plán so mnou. Boh prostredníctvom utrpenia dáva aj rast. Na púšti dáva vyrašiť novému životu.

AKO BYŤ S TRPIACIMI

Trpiaci človek potrebuje hlavne človeka. Človeka načúvajúceho a chápajúceho, nie vševeda či skvelého humoristu. Nepotrebuje ani, aby mu jeho situáciu niekto umne vysvetlil. Potrebuje len, aby nebol v tejto svojej situácii celkom sám. Aby ho niekto chápal, aby mu niekto robil spoločnosť, aby mu niekto zaisťoval spojenie so svetom. A aby ho, ak je otvorený viere, druhí vo viere posilňovali. Často teda neostáva nič iné, len sa navzájom mlčky držať za ruky a takto vytrvať. Inokedy sú zase potrebné naše slzy. Alebo len nezaťažovať druhých nesplniteľným očakávaním, nesúdiť a neposudzovať, ale hlavne načúvať, pokúsiť sa porozumieť a predovšetkým mať čas… Potom môže nastúpiť celkom konkrétna praktická pomoc.

Jedni druhých bremená znášajte… (Galatským 6,2)
Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. (Matúš 25,40)

Utrpenie samé osebe nemá zmysel. Ale to, ako s ním zaobchádzame, áno. (Viktor Frankl)

 

Často si tvárou v tvár problému kladieme otázku: Ako to zvládnem? To je príliš ťažké! Som na to sám, to nedokážem! Toto je už na mňa príliš veľké!

Každý problém sa môže stať neriešiteľný, keď namiesto toho, aby sme pozerali na Božiu veľkosť, uprieme svoj pohľad na vlastnú slabosť. Ak sa spoľahneme len na seba, sme stratení. Bez viery v Boha sa človek vždy stratí. Strach je prirodzeným dôsledkom zmätenia človeka bez Boha. Ak sa pozeráme na akýkoľvek problém bez Boha, problém sa stane obrovským, a čím viac ho budeme skúmať, tým viac bude rásť a bude nás dusiť.
Už len stretnutím sa s Bohom strach zmizne ako sneh na slnku. On nezmizne tým, že sa budeme snažiť ovládať, ani nám nepomôžu nejaké umelé rozumové dôvody. Naše srdce sa upokojí len tým, že ho otvoríme spolu so svoju mysľou Stvoriteľovi a Pánovi. Len tým, že sa stretneme s Bohom, môžeme čeliť strachu a prekonať ho. Lebo človek je krehký, slabý, neschopný sám čeliť realite. S Bohom však môže prekonať čokoľvek. Neobmedzená viera – viera, ktorá nás otvára Bohu, viera, ktorá nám dáva blízkosť Boha – je protiliekom na každý strach a úzkosť.
Čo o strachu hovorí Božie slovo? Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty! Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa; keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli, lebo ja, Hospodin, som tvoj Boh… (Izaiáš 43,1-3) Boh ti hovorí, aby si sa nebál, pretože je s tebou. Neboj sa, pretože Boh kráča s tebou: Hospodin sám kráča pred tebou, On bude s tebou, nenechá a neopustí ťa. Neboj sa a nemaj strach! (5. Mojžišova 31,8)

Môžeme napríklad pociťovať strach z vecí, ktoré siahajú do minulosti. Stretol som sa s ľuďmi, ktorí mali strach úplne zo všetkého. No stretol som aj ľudí, ktorí síce ako deti zažili rôzne traumy, ale ktorí boli schopní ich prekonať tým, že tieto staré veci znova prežili s Ježišom. To im pomohlo tieto traumy zmeniť a tak premeniť aj svoju minulosť. Ak aj teba trápi nejaké traumatizujúca udalosť z minulosti, pokús sa ju znova prežiť či prejsť spolu s Ježišom. Modli sa, Ježiš určite príde a pomôže ti. Pocítiš jeho lásku, ochranu a pomoc. A nezabúdaj žehnať ľuďom, ktorí ti toto utrpenie spôsobili, pretože kľúčom k hlbokému uzdraveniu je vždy odpustenie.

Ak prežívam negatívnu či zložitú skúsenosť, ktorá ma zviera a ochromuje môj život, riešením nie je sústrediť sa na problém, ale na Ježiša. Ak sa pozerám na Ježiša, ak vkladám svoj život do jeho rúk a dôverujem mu, nadobudnem silu postaviť sa akémukoľvek problému, lebo On sám nás o tom ubezpečuje: Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet. (Ján 16,33)

Na Hospodina uvrhni svoje bremeno, a On ťa udrží. (Žalm 55,23)

Nevláč svoje starosti a bremená sám, zlož ich na Hospodina a dôveruj mu!