Uverejnené

MILOVAŤ BUDEŠ PÁNA, SVOJHO BOHA!

Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone? Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. (Matúš 22,36-39)

Niekedy si myslím, že my kresťania akoby sme prvú časť Ježišovej odpovede brali ako nejakú samozrejmú rutinu, a hovorili si, že to podstatné a dôležité je až v tej druhej časti, kde sa hovorí o milovaní blížneho. Akoby sme z toho všetkého vyňali pomoc a starostlivosť o blížneho a tie sa pre nás stali najdôležitejšie.

Ježiš to však povedal jasne: Na prvom mieste miluj Boha. Najviac… Môžeme si povedať: Prečo? Veď Boh to ani nepotrebuje! Nepotrebuje našu lásku. A to je pravda, on to naozaj nepotrebuje. My však áno. Potrebujeme byť vo vzťahu s Bohom – Láskou. V hĺbke svojho srdca po tom túži každý človek. Je to pre nás totiž ten najzákladnejší životodarný vzťah, z ktorého môžeme čerpať pre všetko ostatné v našom živote. Zamerať sa naň nám umožní vidieť všetky krásne aj ťažké veci v pravom svetle a v nadhľade. Ten, kto má skutočne Boha na prvom mieste, je slobodný voči všetkému, čo život prináša, dáva aj berie. Taký človek je kýmkoľvek a čímkoľvek neskorumpovateľný a v dobrom slova zmysle aj nezávislý. Len taký človek potom môže slobodne a účinne milovať, odpúšťať, byť verný, trpezlivý a milosrdný.

A čo znamená milovať Boha v mojom konkrétnom živote? Napríklad to, že vzťahu s ním dám dostatok času. Že sa s ním budem stretávať osobne – v modlitbe, v Božom slove, v klaňaní a uctievaní, v prebývaní v jeho prítomnosti, že s ním budem „konzultovať“ svoj život, že sa nechám viesť jeho Duchom. A že s ním taktiež budem riešiť spôsob a mieru pomoci druhým! Hlavne, keď neviem, kde mi hlava stojí a čo treba urobiť skôr.

A potom je tu ešte tá druhá vec, na ktorú v živote ľahko zabúdame. Ježiš hovorí: miluj… ako sám seba. Sebaprijatie, láska k sebe, zdravá starostlivosť o seba, či odpočinok sú dôležitými súčasťami života. My sa však, bohužiaľ, veľakrát snažíme byť blížnym pre všetkých ostatných okolo seba len nie sebe! Áno, láskyplné zaobchádzanie so sebou samým je taktiež súčasťou najväčšieho Božieho prikázania. Nie je našou úlohou vždy a za každých okolností dať tomu druhému prednosť, potlačiť prejav nespokojnosti, únavy, bolesti, bagatelizovať svoje emócie, zakazovať si prejavy nespokojnosti, popierať vlastnú hodnotu a znehodnocovať seba samého, ponižovať sa a zosmiešňovať, žiť v neustálom strachu z konfliktu a v snahe vyhovieť tomu druhému za každú cenu. Nemusíme si pripadať ako sebci, keď si prajeme dobro pre seba, keď sa postavíme za seba alebo sa sami seba spýtame: Je mi v tom dobre? Je toto riešenie dobré aj pre mňa?

To, samozrejme, neznamená, že nemáme myslieť na druhých, nevychádzať im v ústrety, nepodeliť sa, nepožičať… Samozrejme, toto robiť máme! Avšak v tom nesmieme chýbať my sami! Inak budeme žiť vo vzťahoch, ktoré sú nejako pokrivené a časom sa začnú zadrhávať. A pokiaľ neurobíme dobre aj sebe, nebude to dobré ani pre toho druhého, ktorému sme sa „obetovali“.

A k tomuto všetkému môžeme čerpať z nášho najväčšieho vzťahu, vzťahu s Bohom – Láskou.

Verzia pre tlač