Pripadáme si bezmocní pred neznesiteľnou ťarchou bolesti, chudoby, beznádeje, pred ľudskou zlobou, nenávisťou a falšou, nespravodlivosťou… A predsa s nami Ježiš počíta! Čo urobíme? Môžeme túto „provokatívnu“ otázku vytesniť: „Nič. Nemám na to.“ Môžeme však povedať aj: „Pane, mám len… Zvládnem len… Dokážem len…, ale všetko to odovzdávam Tebe a verím, že Ty to môžeš použiť a rozmnožiť.“ A v tej chvíli môže Ježiš konať.
Možno to nebude žiadny veľký zázrak. Lebo On rozmnožuje často skryto a nenápadne. Dáva nám vždy len trochu sily a inšpirácie – na ďalší, najbližší krok. A na nás je, aby sme v skromnosti a dôvere, že Bohu na nás záleží, dávali z toho mála, čo máme: čas, útechu, pozornosť, povzbudenie, pomoc… Potom môžeme prežívať zázrak – lebo Boh má moc prejaviť svoju lásku aj prostredníctvom našej slabosti.
Čo mu dnes ponúknem, aby to rozmnožil?

…Nemáme viac, iba päť chlebov a dve ryby… Vtedy vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, požehnal ich, lámal a dával učeníkom, aby kládli pred zástup. A oni jedli a všetci sa nasýtili. A zo zvyšných odrobín zozbieralo sa dvanásť košov. (Lukáš 9,13.17)

Moderný a postmoderný svet sa skomplikoval. Ponúka takmer neobmedzené možnosti, ktoré však majú vždy svoje výhody aj nevýhody. Svet nás fascinuje, ale súčasne rozčuľuje a desí. Veci a možnosti sú navzájom prepletené, preto má každé rozhodnutie mnoho dôsledkov, ktoré s ním bezprostredne nemusia vôbec súvisieť. Napríklad ten, kto sa rozhodne nastúpiť do nového zamestnania, sa možno bude musieť aj presťahovať, a to bude mať určité dôsledky aj na celú jeho rodinu. Ten, kto sa rozhodne mať deti, bude musieť za určitých okolností zmeniť svoju profesnú dráhu a možno aj spôsob doterajšieho života. Atď. Výhoda na jednom mieste vedie často k nevýhode na inom mieste. Dlhodobé následky našich rozhodnutí bývajú často nedozerné. Skrývajú sa v nich rôzne riziká, spôsobujú neistotu či dokonca úzkosť. To, či bolo určité rozhodnutie správne, sa dá posúdiť väčšinou až oveľa neskôr. No aj toto neskoršie posúdenie možno znova spochybniť. A chybné rozhodnutia? Tie vedú k strate času, znižujú kvalitu života, alebo môžu dokonca pokaziť celý jeho priebeh. V našom svete, ktorý je teraz tak veľmi zameraný na výkon, si môžeme len ťažko dovoliť chyby! Tak ako potom máme pri rozhodovaní dosiahnuť väčšiu dôveru, pokoj a istotu?
Mnohotvárny svet je podobný trhu s tisíckami ponúk a možností. Sľubujú nám nekonečné šťastie, no len v akomsi vysnenom, virtuálnom svete. Zvádza nás reklama a médiá a my si to obyčajne ani neuvedomíme a nevšimneme. Nakoniec chceme mať všetko; je však jasné, že to nejde. Musíme sa teda rozhodovať. A naučiť sa nazerať na svoj život realisticky. A práve v tomto bode veľa ľudí stroskotáva – rozhodovanie je pre nich príliš ťažké. Utekajú pred ním a život im uniká pomedzi prsty. Alebo sa aj rozhodnú, ale neskôr svoje rozhodnutie zase zmenia, a to často spôsobuje rozchody a zlomy. Tie síce, samozrejme, patria k ľudskému životu, avšak existujú aj také zlomy, ktoré jednoznačne vyplývajú z nesprávnych rozhodnutí, a potom sú kvôli pocitu viny zvlášť bolestivé a niekedy už aj nezahojiteľné.
To, čo využíva na svoje účely reklama, je túžba po všetkom, čo vidíme a o čom počujeme, a je vložená do srdca každého človeka. Ide vlastne o duchovnú túžbu presahujúcu všetko pozemské. Chceme mať plnosť, dokonalosť, raj, nebo. Dúfame, že v nebi dostaneme všetko, po čom s čistým srdcom túžime. V tomto živote sme však obmedzení a musíme si vystačiť len s niečím z toho. Je to pre nás ťažké, odporuje to založeniu nášho srdca. Je to tak, ako hovorí Biblia – chceme byť vlastne ako Boh. Lenže sme ľudia – s duševnými aj telesnými obmedzeniami… A to je pre nás len bremeno, alebo v tom môžeme nájsť aj radosť a naplnenie?
Ten, kto sa rozhoduje, hovorí jednej veci ÁNO, inej však musí povedať NIE. To je logické. Mnohí na to však zabúdajú. Zabúdajú súčasne a vedome povedať aj to nie. A tým, že ho nepovedia, ostáva v nich určitá nespokojnosť. Nespokojnosť kvôli možnostiam, ktoré si nevybrali, a preto sú smutní, cítia akúsi stratu, ktorá ich trápi a bolí. Mnohí preto odsúvajú svoje rozhodnutia – aby sa tejto bolesti vyhli. Chcú si ponechať čo najviac otvorených možností, a preto pridlho čakajú. A potom často, bez toho, aby si to vôbec všimli, je zrazu už neskoro. Už nezostáva nič iné, len oplakávať premárnenú príležitosť…
(S. Kiechle)

Vyučím ťa a ukážem ti cestu, po ktorej kráčať máš, radiť ti chcem a moje oko bude bdieť na tebou. (Žalm 32,8)

Keď som prednedávnom uvažovala, či nemám zmeniť zamestnanie, jeden múdry priateľ mi povedal: „Rozhoduj sa Bohom. Vedomie, že na samom začiatku rozhodovania bol s tebou, ti pomôže prekonať prípadné problémy, ktoré by mohli prísť.“ Zamestnanie som nakoniec nezmenila a časom sa ukázalo, že to bolo správne rozhodnutie.
Život nám prináša veľa situácií, keď musíme riešiť, ktorou cestou sa máme ďalej uberať. Je to voľba povolania, partnera, presťahovania sa, životného štýlu… Prežívame však aj také situácie, v ktorých sa musíme rozhodnúť, či vystúpime na niekoho obranu, či máme mlčať, alebo radšej prehovoriť, či odísť alebo zostať…
Vedomie, že na začiatku nášho rozhodovania bol s nami Ježiš, ktorého sme si do toho prizvali, dáva istotu, že nech už situácia dopadne akokoľvek, On je s nami. Možno sa nám niekedy stane, že sa po takomto rozhodnutí ocitneme v situáciách, ktoré by nás ani len nenapadli. Takto to zažil napríklad aj prorok Ámos – z pastiera sa nakoniec stal Boží prorok. Cesty Božie sú skutočne nevyspytateľné, avšak „Keď Boh za nás, kto proti nám?“ (Rímskym 8,31)