Uverejnené

TRPEZLIVOSŤ JE UMENIE DÚFAŤ

Nasledujúci príbeh ukazuje, aká môže byť trpezlivosť mocná.
Anna pracovala v nemocnici ako ošetrovateľka. Na oddelení mali na starosti veľa pacientov. Nikto im však nedal tak veľmi zabrať ako pani B.

Každá sestra sa desila, keď zistila, že ju bude mať pridelenú počas svojej služby. Pani B. sa zotavovala po operácii bedrového krčku, ktorý si pri páde zlomila. Každý deň udržiavala „svoju“ sestru v neustálom pohybe. Bolo jej buď priveľmi teplo alebo, naopak, zima, o chvíľu potrebovala čerstvú vodu, podať to či ono, vymeniť plachtu, natriasť vankúš… Zvonila na sestru každé dve-tri minúty. Občas bolo počuť až na chodbu, ako sa vyhráža, že svojim príbuzným povie, ako zle sa tu o ňu starajú…
Anna sa však rozhodla, že sa pani B. nebude vyhýbať. Vzala to ako výzvu. A hoci toho mala v ten deň naozaj veľa, rozhodla se, že sa pokúsi byť neskutočne trpezlivá voči tejto pacientke. Chcela splniť všetky jej priania ešte skôr, ako ich ona sama vysloví.
Máte čerstvú vodu?“ spýtala sa Anna, keď nakukla do izby.
O päť minút už tam bola zase:
Nechýba vám nič?“
A o chvíľu znova:
Vyzerá to, že bude svietiť slnko. Mám vám roztiahnuť žalúzie?“
Dostali ste dnes obed načas?“
„Prinesiem Vám čaj?“, a tak to pokračovalo až do večera.
Pani B. zo začiatku tlačila zvonček tak, ako predtým – teda každých pár minút. Pred večerou ju však už Annina trpezlivosť začala premáhať, lebo je takmer vždy predbehla a pýtala sa jej na jej prianie skôr, ako stihla zazvoniť a vysloviť ho…
Mysleli sme si, že ide o zlú starú ženu, ale ona asi celý čas trpela samotou,“ povedala potom Anna. „Napadlo ma, že má vlastne strach. Keď mala istotu, že o nej viem, dokázala sa uvoľniť.“
Na konci služby bola Anna vyčerpaná, ale spokojná. Počas večere prišiel za pani B. na návštevu jej syn. Bol prekvapený, akú mala skvelú náladu: „Toto je Anna. Je to najlepšia sestra, akú som kedy spoznala.“

Určite je oveľa ľahšie byť trpezlivý s ľuďmi, ktorí majú trpezlivosť s nami. Ak sa však po stretnutí s netrpezlivým človekom uzatvoríme do seba, strácame možnosť vidieť, akú moc by naša trpezlivosť mohla mať. Práve v takýchto zložitých situáciách nás môže prekvapiť, ako dokáže práve naša trpezlivosť ľudí premeniť, ak sa rozhodneme prejaviť im skutočnú lásku.
(G. Chapman)

Stĺp, ktorý nás podopiera
Viesť úspešný život nám pomáha množstvo dobrých návykov a cností. Jednou z tých najdôležitejších je trpezlivosť. A tá nám nespadne do lona len tak sama od seba, musíme sa o ňu usilovať, musíme sa jej učiť. Trpezlivosť je totiž ako stĺp, ktorý podopiera život (a to nielen v ťažkých situáciách).
TRPEZLIVOSŤ sa po grécky povie „hypomone“ a znamená niečo niesť, zniesť, vydržať, odolať. Latinský výraz pre trpezlivosť je „patientia“ a súvisí so slovom „pati“, ktoré znamená trpieť. Trpezlivosť okrem iného znamená znášať toho druhého aj s jeho chybami a slabosťami. To mi často pripadá ťažké – trpím kvôli niekomu druhému, a predsa stojím na jeho strane. Nemám nič proti nemu a prijímam ho takého, aký je. A to je ťažké nielen pre mladých, ale hlavne pre ľudí vo vysokom veku, pretože tí sa už nedokážu nejako zásadne meniť. Ak chcú žiť v pokoji so svojím okolím, musia sa navzájom, i tých ostatných, prijímať takých, akí sú. A trpezlivosť toho druhého podopiera. Cíti podporu, účasť aj bezpečie. Nemusí sa hanbiť za svoje slabosti.
Jeden starý muž, ktorého som si vždy vážil pre jeho láskavosť a živosť, sa mi zveril, že sa s pribúdajúcim vekom stal podráždenejší a netrpezlivejší. Trpezlivosť teda treba zámerne pestovať. Starý človek sa musí rozlúčiť s ilúziou, že všetko urobí tak rýchlo ako za mladi, musí zabudnúť na svoju voľakedajšiu istotu a spoľahlivosť. Všetko mu bude trvať dlhšie. Telo zoslablo. Preto sa musí naučiť znášať a prijať aj sám seba. A to platí nielen pre starého človeka, ale pre každého, veď ako často sa nám niečo nepodarí hneď na prvýkrát! S trpezlivosťou by mal ísť ruka v ruke aj humor. Pretože ľudia, ktorí prijímajú svoje slabosti a nedokonalosti s humorom a dokážu sa im zasmiať, uľahčujú život sebe aj svojmu okoliu, a tak mu poskytujú možnosť lepšie s nimi zaobchádzať.
Žiadny človek nie je trpezlivý sám od seba – existuje veľa ľudí, ktorí sa vyznačujú extrémnou netrpezlivosťou. Majú dojem, že u lekára alebo v obchode musia prísť okamžite na rad. Keď niečo potrebujú, musia to dostať hneď… Nie sú ochotní čakať.
Podstatným aspektom trpezlivosti je nechať veci také, aké sú, bez toho, aby sme ich hodnotili, teda súhlasiť, že niečo môže byť také, jaké to práve je. Trpezlivý človek znáša aj sám seba takého, aký je. Dovoľuje si mať rôzne nálady, obmedzenia aj chyby. Prestal čokoľvek posudzovať, kritizovať a zakazovať.
Trpezlivosť sa v mnohom podobá vyrovnanosti. Vyrovnaný človek je vždy súčasne aj trpezlivý. A predsa znamená trpezlivosť ešte niečo iné. V antickom Grécku bol predobrazom trpezlivosti trpiaci Odysseus. Stoická filozofia velebí trpezlivosť ako cnosť, ktorá nám umožňuje byť pánom toho, čo sa nám zdá neznesiteľné. Trpezlivosť býva označovaná za cnosť múdrych, nazývajú ju koreňom a strážkyňou všetkých cností. Svätý Pavol zase dáva v liste Rímskym trpezlivosť do súvislosti s nádejou: Lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji... (5,3-4). Ten, kto trpezlivo znáša život so všetkými prekážkami, dosiahne vytrvalosť, húževnatosť a odolnosť a rastie v ňom nádej v to, čo ho čaká. Pretože dúfame v niečo, čo ešte nevidíme, môžeme s trpezlivosťou obstáť vo všetkom, čo prináša náš život: Ale ak sa nádejame tomu, čo nevidíme, to trpezlivo očakávame. (Rímskym 8,25)
(A. Grün)

Ste trpezliví?
Väčšina z nás skôr asi ani veľmi nie. A pritom sa trpezlivosť od nás neustále očakáva. Ak sa chceme niekam dovolať, v slúchadle zaznie nejaká hudba, ktorá nás má udržať v dobrej nálade, kým to na druhom konci konečne niekto zodvihne. V preplnených čakárňach nadobudneme presvedčenie, že sme sa dostali do očistca, nehovoriac o čakaní na výsledky lekárskeho vyšetrenia či na nejaký nepríjemný medicínsky zákrok – už aby sme to mali za sebou! Málokto dokáže pokojne stáť alebo sedieť, čítať si, rozprávať sa či počúvať vnucovanú hudbu, alebo len tak ticho premýšľať… Obyčajne netrpezlivo prešľapujeme, neustále kontrolujeme hodinky, očami visíme na dverách…
Kto je naozaj trpezlivý? Ten, u koho víťazí stálosť, výdrž a odvaha nad sklamaním, strachom a hnevom; ten, kto sa hneď nevzdáva a kto to v pohode skúsi ešte raz; ten, kto v utrpení nevidí len nezmyselnosť, ale snaží sa to všetko pokojne niesť.
Lenže trpezlivosť nebýva obyčajne našou silnou stránkou, rovnako ako vytrvalosť. A že sa hovorí „ponáhľaj sa pomaly“? My predsa chceme pokrok, úspech a zdravie – a to hneď! Všetko chce však svoj čas. Vývoj a dozrievanie znamená proces. Ani kvet sa nerozvije odrazu. Aj semeno klíči len postupne a pomaly. Podobne aj uzdravovanie chorého je celý proces. Byť trpezlivý znamená vytrvať, vedieť múdro vyčkávať, kým sa neobjaví riešenie alebo kým sa nenájde odpoveď.
Nie je ľahké mať trpezlivosť s vlastnými bremenami. Schopnosť niečo vydržať sa v dnešných časoch viac a viac vytráca. A predsa ju nevyhnutne potrebujeme, aby sme sa dokázali vysporiadať so životom a aby sme dokázali riešiť problémy nášho sveta s nádejou. Napríklad aj v zmysle hesla markýza de Vauvenargues: Trpezlivosť je umenie dúfať.

No a vieme, že trpezlivosť je ovocím Ducha Božieho, tak sa nechajme ním viesť!
(S. Bachlová)

Vo všetkej pokore, nežnosti a trpezlivosti, znášajte sa vospolok v láske. (Efezským 4,2)

Nech vám Pán vedie srdce k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti. (2. Tesalonickým 3,5)

Aj vy podobne vynaložte všetko úsilie a pridávajte k viere cnosť, k cnosti poznávanie, k poznávaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť… (2. Petra 1,5-6)

Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť. (Kolosenským 3,12)

Vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný. (Rímskym 5,3-5)

Verzia pre tlač