Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. (2. Petra 3,9)

Keď má prísť návšteva, sme napnutí a plní radostného očakávanie. Lenže ak hostia dlho neprichádzajú, naplní nás hnev, že sú nedochvíľni, lebo nedokážu prísť načas, potom sa nás zmocnia obavy, že sa im azda niečo stalo, a napokon nastane okamih, keď si povieme, že teraz už definitívne neprídu, prestaneme vyčkávať a rozhodneme sa robiť niečo iné. Niekedy sa podobne správame aj voči Bohu.
Keď ho o niečo úpenlivo prosíme, keď ho pozveme do ťažkej situácie, a on – podľa nás – neodpovedá, nekoná. Ako dlho trvá, kým si povieme, že už nemá cenu čakať na pomoc od Boha a začneme hľadať inde? Boh však neotáľa, neváha, nenecháva nás čakať zbytočne. On len túži prečistiť naše srdce – naše motívy a úmysly, s ktorými sa na neho obraciame. Chce odkrývať to, čo nám bráni, aby sme sa s ním naplno stretli, chce dať vyrásť našej túžbe po ňom. A čakanie je príležitosť – odohráva sa pri ňom niečo dôležité medzi nami a Bohom. O to úžasnejšia je potom chvíľa, keď Pán príde.
(P. Semela)

V čom je náš problém?
Každý z nás má nejaké túžby, sny a priania. Každý sme určite prežili aj to, že hoci sa niektoré z nich splnili, očakávaný stav dlhodobého šťastia, naplnenia a uspokojenia sa nedostavil. Možno sme aj pocítili eufóriu, nadšenie ba aj naplnenie, avšak len na chvíľu…
Takto neuspokojený človek sa potom znova rozbehne za ďalšími zážitkami a pôžitkami, zatúži po kope peňazí, majetku, po neobmedzenej moci, sláve, kráse, dokonalosti. Opäť však zistí, že je to stále málo… Môžeme to vidieť na osudoch mnohých vyhasnutých a zvädnutých „celebrít“, hviezdičiek, idolov, ale aj padnutých diktátorov, politikov a pod. A netreba ani chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť do svojho života a do osudov ľudí v našom okolí…
Keď čítame dôkladne bibliu a celé kresťanské posolstvo, zistíme, že neohraničený Boh nás stvoril, aby sa s nami podelil o neohraničenú Lásku, Radosť, Život, Šťastie, Slávu, Uznanie, Pochopenie, Prijatie… Pre toto všetko je stvorené naše srdce. Moje aj tvoje! Je stvorené pre nekonečné, nekončiace sa a neohraničené túžby, ktoré sa môžu naplniť jen v spoločenstve s nekonečne milujúcim Bohom. Len v ňom má každý z nás neohraničenú cenu, hodnotu. V ňom je naša nekončiaca sa sláva, prijatie, uznanie, pochopenie, ale aj radosť, blaženosť a potešenie…
Ľudstvo sa však k Bohu obrátilo chrbtom, „schovalo“ sa pred ním. Prestalo s ním počítať. No túžby jeho srdca, v podstate clivota po naplnení, v ňom ostali. A tak sa ľudia snažia tieto túžby napĺňať na vlastnú päsť a na úkor druhých. A stále majú málo!
Naše nekonečné túžby však môže naplniť len návrat k pôvodnému plánu – k blízkemu spoločenstvu s Bohom. DOMA u Boha sme očakávaní s otvorenou náručou, a je tam pre nás aj prichystaná HOSTINA. Boh nám predsa ponúka oveľa viac ako tento svet! My sa však uspokojíme s najrôznejšími „istotami“. Žiadna zo stvorených vecí, ktoré užívame, nie je sama osebe zlá, môžeme sa však k nej „prilepiť“. V čase, keď sa nám na ceste životom vedie dobre, keď sa zdá, že sa nám všetko darí, sme vo veľkom nebezpečenstve, že zabudneme na smer aj cieľ svojho putovania životom, ostaneme trčať na mieste a zabývame sa akoby uprostred visutého mostu… A potom nemôžeme byť otvorení pre to VIAC, ktoré sa nám ponúka a ktoré je pre nás pripravené.
Boh ťa očakáva vnútri tvojho srdca. Obracaj sa k nemu a nechaj sa ním viesť. Má to zmysel.

Bože, Ty si môj Boh, ja Teba hľadám; po Tebe žízni moja duša. Po Tebe prahne moje telo ako zem suchá a bez vody, vyprahnutá. Tak som Ťa vyzeral vo svätyni, aby som videl Tvoju moc a slávu. Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život… jasajúcimi perami Ťa chvália moje ústa, keď si na lôžku spomínam na Teba a v nočných bdeniach rozjímam o Tebe. Lebo Ty si mi býval na pomoci a v tôni Tvojich krídel plesám. Duša mi k Tebe priľnula a Tvoja pravica ma podopiera… (Žalm 63,2-9)

Boží „update“
Nedávno som nastúpila do práce za trochu krkolomných podmienok. Pandémia nám podstatne zmenšila náš rodinný rozpočet, a tak som sa nečakane zo dňa na deň ocitla v pracovnom procese.
Uvedomila som si, ako je niekedy ťažké tešiť sa z toho, čo práve teraz robíme. Hlavne, ak je to niečo, čo sme si sami nevybrali alebo k čomu nás priviedla nevyhnutnosť. Mali sme svoje predstavy a plány a naraz do nich niečo rázne zasiahlo. Možno sme kvôli tomu nahnevaní alebo sklamaní. Máme pocit, že náš život sa vôbec neuberá tým smerom, po ktorom túžime.
V lepšom prípade sa snažíme nájsť na celej situácii niečo dobré, a preto sledujeme mnoho motivačných prednášok, podcastov, programov a videí o tom, ako možno z každej krízy niečo vyzískať. V horšom prípade rezignujeme a zostávame vo svojej nespokojnosti a sťažovaní sa. Ani jedno nám však neprinesie pokoj a naplnenie a hlavne východisko zo situácie, do ktorej sme boli postavení.
Skúsme teda radšej vynechať rady takýchto odborníkov a koučov a nalaďme sa na „iný kanál“, ktorý nám pomôže zistiť, akú správu k nám vysiela náš nebeský Otec. U neho máme vždy možnosť získať informácie, ktoré nám pomôžu preniesť sa cez neúspech, sklamanie a nespravodlivosť. Pomôže nám objaviť v našej práci alebo neradostnej situácii svetlo, ktoré sme doteraz nevideli, zmysel, ktorý sme doteraz nenašli. On totiž vidí všetko v súvislostiach, ktoré nám zatiaľ unikajú.
Ak potrebujeme v živote „update“ (aktualizáciu, úpravu, zdokonalenie), tak verme, že Boh má moc premeniť na požehnanie aj všetko to ťažké, nepochopiteľné, frustrujúce, únavné a zlé, čo práve prežívame. On pôsobí tak, aby všetko mohlo napomáhať na dobré tým, ktorí milujú Boha… Môžeme mu teda odovzdávať každý deň všetko, čo sme, čo prežívame, čo nás ťaží, čo nás ničí a čo nás dezorientuje. A keď sme v spojení s ním, tak sa už nemusíme báť brať svoj kríž a nasledovať Ho – na ceste DOMOV!