Apoštol Pavol píše v jednom liste do Korintu o boji so svojou chorobou. Rád by sa jej zbavil.
Nevieme, čo to bolo, bolo to však niečo, čím naozaj trpel, čo ho obmedzovalo, čím sa cítil byť hendikepovaný. Bol presvedčený, že zdravý by toho mohol vykonať pre Boha oveľa viac. Obracal sa preto k Bohu, aby ho zbavil tohto neduhu, no dostalo sa mu takejto odpovede: Dosť máš na mojej milosti; lebo moja moc sa v slabosti dokonáva (2. Korintským 12,9). Boh totiž dokáže pôsobiť aj prostredníctvom našich slabostí. Naša slabosť nemôže zabrániť, aby sme boli pre Boha naplno k dispozícii, aby sme boli užitoční. Práve naopak, slabosť nám dokonca môže pomôcť, aby sme nestavali do stredu samých seba. Môže nám pomôcť, aby sme sa Bohu celkom otvorili. Toto slovo z nás sníma tlak výkonu. Nemusíme sa za každú cenu snažiť odstrániť všetky slabosti, každý strach a všetky svoje citlivé miesta, nemusíme byť perfektne (a perfekcionalisticky) dokonalí.
Každý z nás prežívame vo svojom živote nejakú slabosť, niečo, čím sa cítime limitovaní, obmedzovaní. Aj my smieme rovnako ako apoštol Pavol prosiť Boha, aby nás uzdravil a oslobodil. Avšak ak budeme aj naďalej trpieť, neznamená to, že nás Boh nevypočul. Určite nám to môže pomôcť dokázať sa vysporiadať so strachom a precitlivelosťou a otvoriť sa pre jeho Ducha. Môže nás to oslobodiť od vlastného sebastredného ja, ktoré sa snaží všetko zvládnuť samé. Môže nás to zbaviť obmedzeného úzkeho uhla pohľadu a otvoriť nám široké obzory. Dotkneme sa podstaty svojho bytia, svojho pravého jadra, v ktorom prebýva Boh.
Boh nevypočul Pavlovu prosbu o vyslobodenie z nemoci. Pavol si však uvedomil, že práve vďaka nej, vďaka vlastnej slabosti a obmedzenosti vrástol hlbšie do spoločenstva s Bohom. Svoje poslanie apoštola tak mohol vykonávať nielen slovami, ale celým svojím bytím vrátane svoje nemoci. V spojení s Bohom vykonal oveľa väčšie skutky a priniesol oveľa lepšie ovocie, ako iní zdraví ľudia svojimi vlastnými silami. A podobne to môže byť aj s nami.
Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný. (2. Korintským 12,9-10)
Kôň je veľmi ušľachtilé zviera, dnes sa opäť teší veľkej obľube. A to nielen u poľnohospodárov, lesníkov, či v iných odvetviach, ale aj u bežnej populácii. Kôň však produkuje hnoj, ktorý nie je nijako vábny, smrdí široko-ďaleko. Avšak ten istý kôň svoj hnoj neskôr odvezie na pole, a to potom vďaka hnoju vydá drahocennú úrodu znamenitej pšenice či iného zbožia. Táto úroda by nebola taká dobrá, keby sa pole výdatne nepohnojilo.
Aj tvoje vlastné chyby, ktoré v prítomnom okamihu nedokážeš napraviť a ktoré sa ti samému nikdy nepodarí zvládnuť, sú pre teba ako ten konský hnoj. Vzchop sa a usilovne ho prenášaj na láskyplné „Božie pole“. Rozptyľuj svoj hnoj po tejto dobrej zemi. Prinášaj svoje slabosti a chyby pred Boha, odovzdávaj mu ich. Z tvojej pokory určite vyrastú ušľachtilé a lahodné plody.
Kresťanská viera je schopnosť, ktorá nám dáva možnosť dospieť do inej sféry skutočnosti. Tomu, kto verí, sa skutočnosť zväčšuje a rozširuje. Viera nám dáva možnosť vidieť skutočnosť, s ktorou sme dennodenne v spojení, celkom novým spôsobom. Preto pre veriaceho človeka neexistuje nič banálne, nič nezaujímavé či nudné.
.
A tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným. A Ten, ktorý skúma srdcia, vie, čo má Duch na mysli, že sa totiž tak prihovára za svätých, ako Boh chce. A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. (Rímskym 8,26-28)
Keď mám pred sebou nejaký „neriešiteľný“ problém, nezložím ruky do lona. Cítim sa ako dobrodruh, ktorý hľadá poklad a vyhrabáva ho vlastnými rukami. „Kopem“, „hrabem“ a neustávam. Ruky mám niekedy odreté až do krvi, avšak pokračujem s pevnou nádejou. Práve v tejto chvíli často zasiahne „buldozér“ viery, príde mi na pomoc odkiaľ by som ho vôbec nečakal.
Viera spočíva v prvom rade vo vedomí, že ma Boh miluje a miloval už predtým, než som ho začal milovať ja. Je nádherné môcť si to hovoriť a veriť tomu. Len čisté srdce dovoľuje vidieť Boha.
Musíme sa preto zbaviť všetkého, čo sa na nás nabaľuje. Viera znamená vedieť, že sme milovaní, a preto sa musíme stále očisťovať. Viera znamená vedieť, že sme milovaní bez podmienok, úplne a absolútne Tým, ktorý nás nikdy nezradí. Nazýva sa BOH – LÁSKA. A motorom viery je láska prostredníctvom LÁSKY.
(W. Stinissen, G. Gilbert)
