Počul som príbeh o jednom väzňovi zo sibírskeho gulagu, ktorý otročil v hrozných podmienkach, až mu raz došli sily. Pustil lopatu, zosunul sa na zem a čakal, kým príde bachar a ubije ho na smrť.

Toľkokrát už videl, ako takto zomreli aj iní. Teraz prišiel na rad on. Avšak skôr ako prišla prvá rana, dokríval k nemu jeden spoluväzeň. Nepovedal ani slovo, len do blata pred ním vyryl znamenie kríža a – šiel preč. Vysilený väzeň sa pozeral na tie dve čiary v blate a jeho pocit zúfalstva sa týmto posolstvom začalo meniť. Uvedomil si, že existuje niečo väčšie než nepremožiteľný a „večný“ Sovietsky zväz. Došlo mu, že toto jednoduché znamenie obsahuje nádej celého ľudstva. A že v moci kríža je možné úplne všetko. Zdvihol sa teda horko-ťažko zo zeme, vzal lopatu a pokračoval vo svojej práci a vlastne aj vo svojom živote…

Posolstvo o Božom utrpení prinútilo tohto väzňa pokračovať. Už len fakt, že aj Boh prešiel potupným utrpením a smrťou na kríži mohla otvoriť nové možnosti aj na takom mieste, ako bol gulag. Pohľad na kríž väzňa uistil o božskej empatii a obnovil v ňom nádej, že pre Boha je možné všetko, dokonca aj v sibírskom koncentračnom tábore, kde všetko svedčí o opaku. Vlastne hlavne na mieste, ako je gulag.

Kresťanské evanjelium je príbeh o Bohu, ktorý sa neriadi pravidlami pravdepodobnosti. Prichádza spôsobom, ktorý sa nedá predvídať. Ak prežívame nepochopiteľné ťažkosti, musíme si uvedomiť, že náš Boh je veľký, ohromujúci a nevýslovne úžasný. Je to Boh, ktorý porazil smrť. Večný Boh. Je to Boh, ktorý umiera v sibírskych lágroch aj pri nezmyselných autonehodách, aby zničil smrť a priniesol nezničiteľný život. Musíme si byť istí sľubmi svojho Boha, ktorý zažil to, čím práve prechádzame my, Boha, ktorý ide s nami a posilňuje nás, Boha, ktorý nám pripravuje miesto. A musíme si byť istí Bohom, pre ktorého dokonca všetky (aj zlé) veci napomáhajú dobrému. Toto je vyznanie, od ktorého sa nesmieme vzdialiť: Náš Boh je dobrý Otec, bezpodmienečne nás miluje, je všemocný a nakoniec urobí všetky veci nové.

Zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života. (Zjavenie 21, 4-6)

Nemôžeme a nemusíme sa pozerať len na svoje (akokoľvek) veľké problémy. Hlavne sa treba pozerať na Boha, na Ježiša, ktorý je väčší ako všetky problémy dokopy!

(P. Greig)