Uverejnené

POTRENUJE BOH NAŠU CHVÁLU?

Dobre je Hospodinovi ďakovať a ospevovať Tvoje meno, Najvyšší; za rána Tvoju milosť zvestovať a Tvoju vernosť po nociach hudbou na desaťstrunovej lutne, na harfe a hrou na citare. Lebo si ma potešil, Hospodine, svojimi činmi; nad skutkami Tvojich rúk plesám. Aké veľké sú Tvoje skutky, Hospodine, prehlboké sú Tvoje myšlienky! (Žalm 92,2-7)

Slovo „chvála“ sa dnes bežne používa ako reakcia na nejaký výkon, na dobrý výsledok, na dobre odvedenú prácu. Vychovávatelia a psychológovia radia, že pre zdravý rozvoj dieťaťa je dobré pochváliť ich za všetko, čo urobia dobre. Poradcovia v partnerských vzťahoch taktiež radia, že sa nemá príliš šetriť pozitívnou reakciou a chválou, pretože práve ony utvrdzujú a podporujú vzájomný vzťah. Iní, naopak, namietajú, že príliš veľa chvály môže skôr človeka pokaziť.

Negatívne zafarbenie má spojenie „samochvála“ a taktiež situácia, keď je prostredníctvom „chvály“ nejaký človek manipulovaný. Slovo chvála môže mať aj veľmi negatívny nádych a to vtedy, keď na nejakom sebastrednom človeku pozorujeme jeho absolútnu závislosť od chvály jeho okolia.

Avšak dobre dávkovaná a úprimná chvála je korením života a medziľudských vzťahov. Dáva životu chuť a šmrnc.

A ako je to vo vzťahu k Bohu? Čo to znamená „chváliť Boha“? Potrebuje vari Boh, aby sme ho za niečo chválili? Boh určite našu ľudskú chválu nepotrebuje! Avšak človek potrebuje chváliť Boha. Pre človeka je totiž užitočné, prínosné a potrebné, keď chváli Boha. Chvála je určitý spôsob modlitby – v nej máme pred očami Božiu krásu, kreativitu, výnimočnosť, nápaditosť, veľkosť, láskavosť, moc a lásku v kontraste s temnotou ľudského života. Chvála je čosi ako ďalekohľad či rozhľadňa, keď človek dovidí ďalej ako len za svoj každodenný a všedný horizont. Ďalej až k Bohu, ktorý stvoril svet dobre a krásne. Človek však z tohto nášho sveta urobil miesto plné závisti, zášti, súperenia, porovnávania sa, pohŕdania, súženia a trápenia…

Modlitba chvály oproti tomu umožňuje ľuďom vidieť aj doteraz ukrytú realitu, inú dimenziu bytia, než na akú sme zvyknutí. Modlitby chvály vychádzajú z posolstva o tom, aký je Boh sám osebe, aký bol jeho pôvodný zámer a čo ľuďom ponúka ako dovŕšenie a naplnenie života. Chvála Boha nám dovoľuje pozdvihnúť zrak od všetkej nízkosti, temnoty, bolesti a podlosti života hore k Bohu, ktorý je vyvýšený nad všetko dobré aj zlé, čo tento svet ponúka. Chvála rozháňa všetku temnotu života a prináša doňho radosť, silu, nádej a odhodlanie.

Chvály Boha najvyššieho od Františka z Assisi:

Ty si svätý Pán, len Ty si Boh, ktorý robí zázraky.

Ty si silný.
Ty si veľký.
Ty si najvyšší.
Ty si všemocný Kráľ, Otče svätý, Kráľu neba aj zeme.

Ty si trojitý a jediný – Pán a Boh, živý a pravý.
Ty si dobro – všetko dobro, najvyššie dobro.

Ty si láska a milovanie.
Ty si múdrosť.
Ty si pokora.
Ty si trpezlivosť a krása.

Ty si istota.
Ty si pokoj.
Ty si radosť a veselosť.
Ty si spravodlivosť a miernosť.
Ty si všetko bohatstvo, ktoré potrebujeme.

Ty si láskavosť.
Ty si Ochranca.
Ty si strážca a obhajca.
Ty si sila.
Ty si osvieženie.

Ty si naša nádej.
Ty si naša viera.
Ty si naša láska.

Ty si náš večný život.

Ti si náš veľký a podivuhodný Pán,
všemohúci Boh a milosrdný Spasiteľ.

 

Pán však stál pri mne a posilnil ma, aby som plne vykonal zvesť… Pán ma zbaví všetkého zlého a zachová pre svoje nebeské kráľovstvo. Jemu sláva naveky vekov. Amen. (2. list Timoteovi 4,17-18)

Apoštol Pavol sa pozerá na svoj život a službu a vníma v nich problémy a súženia, avšak aj to, že v tom všetkom mu bol Pán blízko, vyslobodzoval ho a dával mu silu. Toto obzretie sa posilňuje jeho dôveru voči Pánovi Ježišovi a dáva mu istotu do budúcnosti. Vie, že sa na Pána môže spoľahnúť.

Aj mňa Boh pozýva pozorovať svoj život a vnímať v ňom Jeho blízkosť a jednanie. Chce ma naučiť väčšej citlivosti a vnímavosti – aby som si vždy uvedomil, že Pán aj v túto konkrétnu chvíľu stojí pri mne, neopustí ma, ale ma posilní. A to upevňuje nádej a vedomie, že Pán má vo svojich rukách aj celú moju budúcnosť.

Poďakovať sa Bohu teda nie je len otázkou slušnosti, veď On našu chválu nepotrebuje. Je to však dôležité pre nás. Keď sa pozeráme naspäť, aby sme Pánovi poďakovali za jeho pomoc a posilu, uvedomíme si, čo všetko sme dostali a dostávame, a aj to, že pri nás stále stojí. Prostredníctvom vďačnosti a chvály rastie naša dôvera k Nemu, čerpáme odvahu a silu ísť ďalej a napriek všetkým prekážkam robiť naplno to, na čo nás povolal a čo má zmysel.

Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista. (Efezským 5,20)

Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi. (1. list Tesalonickým 5,18)

 

Chváliť Boha – na čo je to dobré?

Chvála je nádherná modlitba. Keď ju porovnám, napríklad, s modlitbou prosieb alebo vďaky, je najviac nezištnou modlitbou.

Prosebná modlitba je taktiež dôležitá, ale vo svojej podstate je zištná. Niečo od Boha chcem a prosím ho, aby mi to dal. Kedy som však k Bohu prišiel len vtedy, keď niečo potrebujem, degradoval by som ho na akýsi „automat na kávu“ a seba na otravného úbožiaka – vhodím modlitbičku ako nejakú „mincu“ a vypadne mi „káva“ v podobe splneného priania. Bolo by to dosť úbohé priateľstvo…

Ďakovná modlitba ale tiež nie je celkom nezištná, je však aspoň spravodlivá. Boh mi niečo dáva, napríklad požehná nejaký môj zámer, a ja mu za to poďakujem. Niečo za niečo, jednoducho, slušnosť. Stále sa však točím viac-menej okolo seba.

Modlitba chvály ide oveľa ďalej. Robím v nej – v určitom zmysle slova – niečo navyše: zabúdam na seba a svoje potreby. V chválach hovorím Bohu, čo pre mňa znamená, akú mám s ním doteraz skúsenosť. Je to ako vyznanie lásky – hovorím mu, že je skvelý, nádherný, že je milosrdný, múdry, že ma má rád a pod., ale, napríklad, že je pre mňa aj nepochopiteľný. Stačí si vziať ako inšpiráciu biblické starozákonné žalmy a vidíme, aký bol kráľ Dávid v chválach Boha kreatívny.

Chvála má však aj jeden paradox. Boh nie je žiadny narcistický jedinec, ktorý sa potrebuje opájať naším uctievaním. Chváliť ho potrebujeme my sami! Pri modlitbe chvály pozdvihujeme oči od našich bežných radostí a starostí a pozeráme sa vyššie. Až potom môžeme prežívať pokoj a radosť. To je skúsenosť mnohých ľudí – po modlitbe chvály bývajú občerstvení a povzbudení.

Chvála je spôsob modlitby, ktorý ospevuje Boha pre neho samého, oslavuje ho, pretože ON JE! Prostredníctvom chvály sa Boží Duch spája s naším duchom, aby dosvedčoval, že sme Božie milované deti.

(upr. podľa R. Dojčára)

Verzia pre tlač