Potom sa vrátili do Jeruzalema z vrchu Olivového… Tí všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách… (Skutky apoštolov 1,12-14)
Aké posledné slová adresoval Ježiš svojim učeníkom? A hľa, posielam na vás zasľúbenie Otcovo. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti. (Lukáš 24,49) Takéto čakanie možno nebolo pre každého jednoduché. Niektorí by najradšej asi hneď niečo podnikli, vyrazili medzi ľudí či rozoberali s druhými posledné udalosti. Mali však len čakať. Učeníci sa teda zišli a spoločne sa modlili.
Podobne potrebujeme aj my na to, aby sme mohli niesť dobré a trvalé ovocie, Ducha Božieho. Možno sa nám nechce poslúchnuť a len čakať, až Boh niečo v našom živote zmení, či čakať na druhých, a chceme konečne vyraziť a konať už sami. Je však pokušením myslieť si, že treba hneď začať a stihnúť toho čo najviac, čo najskôr a dokonale. Boh nám dopredu posiela Ducha, Priateľa, Radcu, Toho, ktorý pomáha. Doslova hovorí o tom, že nás chce do Ducha svätého ponoriť. Nie však tak, aby po nás potom iba ako voda stiekol, ale aby nás prestúpil, prenikol a premenil.
Aj dnes pre nás platí Božie zasľúbenie: Očakávajte Ducha! On príde. Toto zasľúbenie patrí každému. Možno sa cítime byť vzdialení od Boha a prestali sme od neho čokoľvek očakávať. Nemusíme však byť najprv dokonalými kresťanmi, mať na konte veľa úspechov, perfektné manželstvo, rodinu a deti, mať kopu priateľov a skvelo naplánovanú budúcnosť. Otec dá svojho Ducha každému, kto ho oňho prosí. Nikoho neodmietne. Jedinou jeho podmienkou je Ducha očakávať…
Boh vie, aké je pre nás čakanie dôležité. Postoj očakávania v dôvernej modlitbe otvára naše srdce pre Ducha svätého. Pri ňom si lepšie uvedomíme, že nie sme tí hlavní, na ktorých všetko stojí. Postupne sa vzdávame presvedčenia, že len my najlepšie vieme, aké a ako by mali veci byť. Vzdávame sa tak postupne často nezdravej istoty, že vieme, čo treba urobiť a čo nie. Učíme sa oslobodzovať od starostí, ako bude. Pretože Jemu na nás záleží: Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará (1. Petra 5,7).
Ježiš nám posiela Ducha-Priateľa, ktorého blízkosť môže meniť náš život. Svojou láskou oživuje tvrdé srdcia a otvára oči pre veľké Božie divy. Napĺňa človeka radosťou a pokojom. Sníma z nás únavu a dáva odvahu svedčiť o pravde a láske.
Duchu svätý,
príď,
obnovuj v nás život,
keď sa cítime vyhorení, prázdni a zranení;
pripomínaj nám znova,
ako veľmi ti na každom z nás záleží;
pomáhaj nám milovať a byť tu pre tých,
ku ktorým nás každý deň posielaš.
Naplň nás svojou silou pre úlohy,
ktoré sú pred nami,
aby sme mohli byť svetlom
a soľou pre naše okolie.
