V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám!Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.Ježiš im opäť riekol: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril: Prijmite Ducha Svätého. (Ján 20, 19-22)
Ako si uchovať vieru vo chvíľach, keď sa necítime v bezpečí? Neistota, strach, obviňovanie, nedôvera, reptanie… to je pre nás dnes také typické! Avšak podobná nálada vládla už pred cca 3 000 rokmi medzi Izraelitmi, keď ich Mojžiš vyviedol z otroctva v Egypte: Mali sme sa zle, no teraz sa máme ešte horšie! Kto za to môže? Je vôbec Boh medzi nami? A obviňovali Mojžiša…
Ježiš prišiel priamo a práve tam, kde boli vo svojom strach zatvorení učeníci. Vyhľadal ich a prišiel priamo do prostriedku ich aktuálnej životnej situácie. Aj každého z nás občas premôže strach a obavy, a potom sa uzatvárame – pred druhými, pred Bohom, sami pred sebou… Avšak kresťanská viera nás uisťuje, že Ježiš prichádza ku každému z nás! Vstupuje priamo do situácie, v akej sa práve nachádzame! Prichádza aj do našej uzavretosti, zmätkov, problémov, starostí, úzkostí, frustrácií i bolestí. A neprichádza len ako nejaký pozorovateľ! Prichádza ako ten, kto nás chápe, vie sa vcítiť do nášho prežívania danej situácie, ale vie nám aj pomôcť a ukázať východisko. Preto ukazuje svoje rany… Každému z nás potom prináša a ponúka svoj božský pokoj – Shalom. Ale to nie je všetko! Učeníkom, a teda aj každému z nás, dáva Ducha svätého. A až takto posilnených nás posiela do situácií, miest a vzťahov tam, kde práve teraz žijeme, kde sa práve teraz nachádzame. Aby sme práve tam mohli byť užitoční.
Takže, či sa nám práve darí dobre, alebo sme životom ťažko skúšaní, Ježiš nám ponúka Parakleta (grécke označenie pre Ducha Božieho) – radcu, advokáta, utešiteľa, obhajcu, jednoducho NIEKOHO, kto nám bude po boku, aby nám pomáhal! Je tu, je pripravený. Avšak rešpektuje našu slobodu. Preto čaká na naše rozhodnutie a dovolenie. Chceme mať neustále k dispozícii takého svojho Parakleta?
Lenže aj naše dvere bývajú často zatvorené. Aj my bývame spútaní strachom – strachom o seba, strachom o budúcnosť svojich blízkych, strachom o budúcnosť sveta… Strach sú ťažké dvere, s ktorými často ani sami nedokážeme pohnúť. Avšak prichádza za nami vzkriesený Kristus. Prichádza s oslobodzujúcim darom pokoja. Neboj sa ho prosiť, aby prišiel aj do tvojej uzavretosti, samoty a strachu a oslobodil ťa. Pros o Ducha svätého, ktorý môže otvoriť aj tvoje ťažké dvere – aby si mohol slobodne vyjsť von a žiť!
Príď,
Duchu svätý,
k nám,
príď so svojím dotykom.
Svoju náruč otváram
pred Tvojím vľúdnym pokojom.
Príď do všetkých mojich zmätkov,
príď do všetkých mojich obáv,
príď do všetkých mojich neistôt,
príď do všetkého môjho nepokoja…
Usiluj sa o spojenie s Duchom svätým. On prichádza hneď, ako je vzývaný. A keď ho vzývame, prichádza s hojnosťou Božieho požehnania. (Vilém ze Saint-Thierry)
