Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.(Matúš 28,20)

Ako si uchovať vieru vo chvíľach, keď sa necítime v bezpečí? Neistota, strach, obviňovanie, nedôvera, reptanie… to je pre nás dnes také typické! Avšak podobná nálada vládla už pred cca 3 000 rokmi medzi Izraelitmi, keď ich Mojžiš vyviedol z otroctva v Egypte: Mali sme sa zle, no teraz sa máme ešte horšie! Kto za to môže? Je vôbec Boh medzi nami? A obviňovali Mojžiša…

Je pravda, že zachovať si vieru vo chvíľach, keď sa necítime v bezpečí, nie je jednoduché. Zvádza nás to často k tomu, aby sme hľadali vinníka na všetkých možných úrovniach. Prežívame to aj teraz, v 21. storočí, tak vzdialenom od čias Mojžiša. Mnohí z nás riešia chýbajúce príjmy, zameškané vzdelávanie, starosti o členov rodiny alebo ich stratu. A je toho ešte oveľa viac… Možno sme niekedy takí, ako tí nespokojní Izraeliti, pýtame sa: To si nás priviedol až sem, aby si nás zahubil?

Každý z nás sa vyrovnáva so súčasnou situáciou inak. Mojžiš vtedy neváhal a obrátil sa k Bohu. A ten mu odpovedal a jeho ľud viedol ďalej. Aj keď zrejme inak, ako Izraeliti očakávali…

Možno máme občas tendenciu si povedať: No áno, ale to bolo predsa dávno, dnes si už s Bohom takto neporozprávame. Alebo: Boh sa takto zhováral len s vyvolenými, moje modlitby ho nezaujímajú… Alebo ešte inak: Ktovie, ako to vtedy vôbec bolo? Modlenie nám asi veľmi nepomôže…

Pri pohľade do dejín vidíme, ako sa svet a všetko v ňom mení. Čo keby sme skúsili zmeniť náš prístup a začali skutočne dôverovať Tomu, ktorý sa (našťastie) nemení? Veď predsa je JEŽIŠ KRISTUS TEN ISTÝ VČERA, DNES I NAVEKY! (Židom 13,8)

Tento Ježiš každému z nás hovorí: Nech sa vám srdce nestrachuje! (Ján 14,1-6).

Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet. (Ján 16,33)

Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život – kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie… (Ján 11,25)