Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane… (1. Korintským 13,4-8)

Človek vo svojom najhlbšom vnútri vie, že sa mu život vydarí len vtedy, keď bude môcť milovať a byť milovaný, keď bude môcť lásku zakúšať aj rozdávať. Bez lásky síce možno vytvoriť veľké diela, byť slávny a obdivovaný, naplnenie však človek nedosiahne. Život bez lásky je prázdny, chladný, neznesiteľný…

A hoci ľudia veľmi intenzívne túžia po pravej láske, predsa sa často ich cit premení na nenávisť, žiarlivosť a pomstu. Cítime, že šťastná láska nie je vôbec samozrejmosťou, je veľmi vzácna, pretože je sústavne ohrozovaná pochybnosťami o láske, vernosti a úprimnosti toho druhého a o vlastnej neschopnosti vedieť ho naplno milovať. Odrážať takéto myšlienky nie je ľahké, obyčajne sa zahniezdia hlboko v srdci a stravujú ho. Ako tomu teda predísť? Kde nájsť pravú lásku a ako si ju udržať?

Božie slovo nás uisťuje, že Boh miluje každého z nás. A božia láska premieňa naše životy. Pôsobí vo všetkých situáciách, pomáha nám v utrpení, trápení, slabosti a neschopnosti. JEHO láska sa dostáva do nás a v nej sme potom aj my schopní skutočne milovať – Boha, ale aj ostatných ľudí. A to je nová schopnosť milovať, prostredníctvom ktorej vzniká pravá láska – láska trvalá a bez pochybností.