Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať. (Ján 13,34-35)

Milujte sa navzájom, ako som vás ja miloval – povedal Ježiš svojim učeníkom – priateľom, ktorých mal rád a ktorí boli tu na zemi pre neho tými najbližšími osobami. Ak rozmýšľame o našej láske k tým, ktorí sú pre nás najbližší, tak si možno povieme, že sa nám predsa darí ich milovať, a to dokonca aj vtedy, keď nie je všetko zaliate slunkom. Veď s láskou znášame manželovu zlú náladu; občas sa nám podarí spomenúť si na Ježišove slová aj keď sa deti zlostia a neposlúchajú, a preto im vždy, keď to potrebujú, poskytneme láskyplnú náruč; s účasťou si vypočujeme nešťastnú kamarátku a ponúkneme jej podporu… Dokážeme sa venovať tým, ktorých máme radi a na ktorých nám záleží. Môžeme si teda azda vydýchnuť – veď Ježišov príkaz plníme a jeho príklad nasledujeme. No stačí to?

Milovať svojich najbližších, aj keď nás občas rozčuľujú, možno zvládame, avšak v Ježišových slovách sa toho ukrýva oveľa viac. On neobmedzoval svoju lásku len na tých, ktorí ho tiež mali radi. On miloval všetkých ľudí rovnako, a aj dnes stále miluje všetkých ľudí bez ohľadu na to, či ľudia milujú jeho. Miluje nás, aj keď ho my odmietame a naším správaním zraňujeme.

Koľko je v nás lásky, keď sme v blízkosti niekoho, kto nám ublížil? Ako veľmi máme radi šéfa, ktorý nás už zase znemožnil pred všetkými spolupracovníkmi? A čo tá susedka, ktorá nás ohovorila pred polovicou mesta?

Možno si teraz v duchu predstavujeme tých, ktorých z nejakého dôvodu nemôžeme milovať. Biblia nám však hovorí, že máme milovať svojho blížneho a dokonca aj svojho nepriateľa. Mám veľké podozrenie, že je to niekedy jedna a tá istá osoba… Aby sme sa však priblížili k Ježišovmu odkazu, musíme sa sami seba spýtať: Dokážem milovať aj napriek tomu, že ten druhý ma nemá rád, že mi ubližuje, že o mňa vôbec nestojí? Aká bude odpoveď?

(G. K. Chesterton)