Posledné slová, ktoré Ježiš vyriekol pri svojom umieraní na kríži, tvoria akoby zhrnutie celého jeho posolstva, je to odkaz jeho lásky. Ježišove celkom posledné slová na kríži boli: Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha (Lukáš 23,46).

Sú to pôvodne slová 31. žalmu, ktorý sa Židia každý deň modlili ako večernú modlitbu. Ježiš sa ich tak na kríži modlí aj ako večernú modlitbu svojho života. Navyše k tejto biblickej modlitbe žalmu pridáva ešte oslovenie Otče. Doslovný preklad slova Abba však znamená skôr Otecko. Toto dôverné a nežné oslovenie Boha je pre Ježiša typické a on ho chce naučiť aj nás. Je príznačné, že sa Ježiš obracia na Otca týmto nežným oslovením práve v bolestnom okamihu umierania. V Ježišovom umieraní sa napĺňa jeho vzťah k Otcovi, vrhá sa do Otcovej milujúcej náruče. A spolieha sa, že ho Božia milujúca náruč nežne zachytí.

Svoje posledné slová smeruje aj do nášho strachu zo smrti v zmysle opúšťania, straty kontroly, pádu do neznáma a do tmy. Mnohí ľudia sa boja, že v okamihu umierania nad sebou stratia kontrolu, že sa vynorí niečo, čo doteraz potláčali. Majú strach prejaviť pred inými vlastnú slabosť, nedostatočné sebaovládanie, zbabelosť, nedokonalosť a nepokoj. Radi by si až do konca udržali všetko pevne v rukách. Uvoľniť zovreté päste a dovoliť si padať, zveriť sa druhému človeku – to všetko im naháňa panickú hrôzu. Kresťanská viera však stavia proti tomuto strachu obraz otvorenej Božej otcovskej náruče, ktorá nás zachytí. Smrť už nepredstavuje hrôzu a des, ale otvorenú dobrú a milosrdnú Božiu náruč.

Pisateľ evanjelia Lukáš vykladá smrť ako večernú modlitbu. Večernou modlitbou sa cvičíme v nočnom odovzdávaní sa do dobrých Božích rúk, aby sme sa touto otcovskou náručou dali niesť a aby sme sa zverili jej ochrane. To, v čom sa cvičíme každý večer, nastane s definitívnou platnosťou v okamihu smrti – aj vtedy sa máme zveriť do dobrých Božích rúk a dôvera nám pomôže prekonať strach.

Lukáš nám tak ukazuje cestu, ako sa aj náš život a umieranie môžu premeniť. Tou cestou je modlitba. Práve v prístupe k umieraniu sa ukáže, či je náš duchovný život pravý a či vedie k skutočnej premene. Ježiš v modlitbe umiera do milujúcej Božej náruče. Modlil sa večernú modlitbu zbožného Žida ako modlitbu umierajúceho. Rovnako sa môžeme aj my teraz cez Veľkú noc a Veľký piatok, ale aj každý večer, zacvičovať do Ježišovej dôvery, ktorá je silnejšia ako smrť.

(A. Grün, www.vira.cz)