Publikované

NIE SME LEN NIEKÝM Z DAVU

V prvý deň po sobote, včasráno, keď ešte bola tma, prišla Mária Magdaléna ku hrobu a videla kameň odvalený od hrobu… Ježiš ju oslovil: Mária! (J 20;1,16)

Je to zvláštny príbeh Márie z Magdaly. Bola to vraj bohatá, krásná žena, známa však aj svojím rozmarným životom. Raz sa stretla s Ježišom, a práve toto stretnutie bolo pre ňu nezabudnuteľné – zmenilo jej život. Možno aj preto, alebo hlavne preto, že hoci ňou mnohí „spravodliví a pravoverní“ opovrhovali, Ježiš jej dal najavo svoju lásku a bez podmienok ju prijal. Udalosti však dostali nečakaný spád. Ježiš bol ukrižovaný a pochovaný. Máriina nádej sa tak zmenila v zmätok. Ráno, na tretí deň potom, ako Ježiš zomrel a uložili ho do hrobu, sa ešte za tmy vybrala k Ježišovmu hrobu. Cnelo sa jej za tým, ktorý dal jej životu zmysel, a tak chcela byť aspoň pri jeho hrobe. Hrob však bol prázdny. No príbeh pokračuje ďalej. Ježiš sa zjavuje pri hrobe a volá na Máriu menom, a ona ho spoznáva svojím srdcom. Z toho, že Ježiš oslovil Máriu menom, môžeme vnímať Máriinu jedinečnosť, s akou ju Ježiš prijímal. Ježiš však pozná po mene aj každého z nás, nie sme len niekým z davu. Preto stojí zato vydať sa za Ježišom, nechať ho premeniť náš život a pri ňom si užívať svoju jedinečnosť. Aj toto je odkaz radostnej veľkonočnej správy.

Hospodin ma povolal už od života matky, od lona mojej matky myslel na moje meno (Izaiáš 49,1).

Verzia pre tlač