Publikované

PREČO PRÁVE VEĽKÁ NOC?

Keď sa povie Veľká noc, väčšine ľudí sa asi vybaví šibačka a oblievačka, maľované vajíčka a voľný pondelok… Prečo potom „veľká“ a „noc“? Čo to má spoločné so sviatkami jari? S voľným pondelkom?

Názov Veľká noc ukrýva v sebe starý príbeh, ktorý sa odohral pred tisíckami rokov v Egypte. Vtedy v ňom existovalo malé etnikum – Hebreji (Židia). Tí po rôznych peripetiách raz v noci Egypt opustili, pretože už v ňom nechceli viac vykonávať otrocké práce. Táto noc bola pre Židov taká významná, že jej začali hovoriť Veľká. A od toho je aj naša Veľká noc. Tento sviatok teda bol a je úzko spojený s myšlienkou slobody. O niekoľko storočí neskôr práve cez tieto sviatky – keď si Židia zase pripomínali vyjdenie z Egypta – bol v Jeruzaleme ukrižovaný akýsi Žid menom Ježiš. Ten tvrdil, že existuje nielen otroctvo doslovné, ale aj také otroctvo, keď človek robí veci, ktoré nechce robiť, no nedokáže si z toho pomôcť. Súčasne tvrdil, že pozná cestu k tomu, ako možno spoznať Boha osobne. Keď sa ho pýtali, ako cesta k poznaniu Boha vyzerá, odpovedal, že on sám je tou cestou. Tvrdil, že ten, kto v neho uverí, získa večný život. Za tieto slová bol nakoniec popravený. Po troch dňoch však vstal z mŕtvych. Veľa ľudí tvrdí, že je to len legenda, lenže prázdny hrob vtedy nespochybňovala ani Ježišova opozícia, všetci sa mohli presvedčiť, že v hrobe nie je. Navyše sa ukázalo, že to, čo o sebe Ježiš tvrdil, bola pravda – že je Boží Syn a že dokonca má moc aj nad smrťou. Veľká noc teda pre kresťanov znamená pripomenutie si Ježišovho ukrižovania a zmŕtvychvstania.

Avšak dôležitejší ako pripomienka je význam Veľkej noci. Veľkonočné posolstvo ukazuje, že existuje ešte iná dimenzia života ako náš časný život. Ukazuje nám, že kdesi hlboko v sebe nosíme túžbu po dokonalosti, kráse, láske, porozumení, hodnote a ďalších úžasných vlastnostiach. Problém však je, že vždy narážame – ani nie tak na druhých, ale – aj keď si to neradi priznávame – sami na seba. Na svoje sebectvo, pohodlnosť, niekedy aj pocity viny atď. Takéto a ďalšie vlastnosti nám bránia dosiahnuť spomínané túžby. Občas sa ich síce dotýkame a môžeme ich okúsiť, no vzápätí akoby sa rozplynuli. A práve v tom tkvie základný ľudský problém, o ktorom Ježiš hovoril ako o „otročení hriechu“. A toto nás oddeľuje nielen od ľudí, ale aj od Boha.

Dobrou správou, ktorá je obsiahnutá vo veľkonočnom posolstve, je, že existuje riešenie. Tak, ako kedysi na Veľkú noc vyšli Izraelci do slobody, môžeme vnútornú slobodu prežiť aj my. Ako? Prostredníctom odpustenia, ktoré dáva Ježiš všetkým, ktorí o to stoja a prostredníctvom viery v Neho. Veľká noc ukazuje na Boha ako na darcu života, ktorému nie je nikto ľahostajný. Nikto.

(D. Novák, www.vira.cz)

Verzia pre tlač