Ježiš sedel pri pokladnici a prizeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Mnohí bohatí hádzali mnoho. Prišla aj chudobná vdova a vhodila dva haliere, to jest kodrant. Tu zavolal si učeníkov a povedal im: Vpravde vám hovorím: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok. (Marek 12, 41-44)

„Dávaj! Daj do toho všetko!“ Takéto fandenie môžeme často počuť na rôznych športových súťažiach, ba takto sa povzbudzujú aj amatérski športovci navzájom. Pochopili totiž, že ani nie je také dôležité umiestnenie v absolútnom porovnávaní výkonov, ale to, či dotyčný pozbieral odvahu a dal do toho všetko, čo mal k dispozícii. Lebo často práve ten, kto to oklame a nejde do zápolenia naplno, začne riešiť napr. také veci, ako vyzerá jeho výkon, alebo začne predvádzať, ako maká, keď sa naňho niekto pozerá. A potom hľadá výhovorky, prečo nedopadol lepšie…
Podobne to môžeme robiť aj v iných oblastiach života – v práci, doma, vo vzťahu s Bohom… Čo robíme len pre efekt, aby to dobre vyzeralo hlavne navonok? Kedy niečo len predstierame, maskujeme a vyhovárame sa? A do čoho ideme naozaj naplno?
Boh nepotrebuje, aby sme mu my niečo dávali. On stojí o nás, o to, aby sme s ním spojili celý svoj život, aby sme sa o neho s dôverou opreli. Čo vyjadrujú naše prejavy zbožnosti? Pomáhajú nám dorásť do postoja spomínanej vdovy, ktorá vložila do Božích rúk celý svoj život?
(P. Semela, www.vira.cz)