Mocný a silný Boh – Stvoriteľ celého vesmíru – nepotreboval pre svoju misiu medzi ľuďmi ľudskú silu, svaly, chytráctvo ani prešibanosť. Za svojich spolupracovníkov a pokračovateľov – apoštolov si Ježiš nevyvolil gladiátorov ani filozofov. Povolal Nuly zo Zapadákova (samozrejme, len podľa ľudských meradiel, pretože pre Boha nie je nikto Nula)…

Pre svoje pôsobenie nepotreboval rezidencie, služobníctvo, drahé oblečenie či jemné spôsoby. Nie! Veď On sám, Pán vesmíru, sa narodil v chlieve. A chodil pešo. Často nemal ani kde zložiť hlavu. A jeho triumfálny vjazd do Jeruzalema – to nebol vjazd na rímskom obrnenom voze, ale na osliatku! Neprichádzal s mocou zbraní, ale s bezmocnosťou svojej lásky.
Nenavštevoval elitu a smotánku spoločnosti, pôsobil hlavne medzi obyčajnými ľuďmi. Nerobil rozdiely. Nepotreboval mať „kontakty“, vplyv a silu mocných. Ich ľudská moc totiž bola úplne smiešna v porovnaní s Jeho božskou mocou.
Ježiš nebol malicherný perfekcionista. Pôsobil v ľudskej slabosti a bezbrannosti. Bol však vybavený Duchom Božím a vedomím Božej lásky. A tú aj všetkým zvestoval. Jeho hlavnou dobrou správou bolo to, že Boh sa vo svojej láske uchádza o každého človeka, nepozerá sa na jeho zovňajšok, ale do srdca. A toto odkázal svojim nasledovníkom. Len preto sa mohla dobrá zvesť rozšíriť do všetkých končín Modrej planéty.
Ježiš teda do sveta nevyslal žiadnych ostrých chlapcov. Je to dobrá správa pre každého z nás dnes a tu. S každým z nás totiž Boh počíta. Každý z nás môže vo svojom každodennom živote stavať na Jeho osobnej láske. Každý z nás sa môže nechať viesť Duchom Božím. Každý z nás môže každý deň prispieť „svojou troškou do mlyna“. Všetko sa počíta. A nikto z nás sa nemusí spoliehať len na seba a svoje „sily“.

Boh nepotrebuje (len) silných ľudí. Nie! On potrebuje aj mňa!

Veď Božie bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia. Pozrite len svoje povolanie, bratia! Nie mnohí ste múdri podľa tela, nie mnohí mocní, nie mnohí urodzení, ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil; čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh… aby sa nikto nechválil pred Bohom. Z Neho aj vy ste v Kristovi Ježišovi, ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou a posvätením a vykúpením, aby (platilo), čo je napísané: Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1. Korintským 1,25-31)

Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný. (2. list Korintským 12,9-10)

Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás. (2. Korintským 4,7)

Pán mi povedal: …moja moc sa v slabosti dokonáva. (2. Korintským 12,9)