Dnes, v dobe plnej fráz, ľudia väčšinou nepovažujú slovo za nič iné ako obyčajný a jednoduchý prostriedok na dorozumievanie a odovzdávanie informácií. A predsa aj obyčajné slová môžu silno pôsobiť! Majú moc dávať a budovať život (povzbudenie, podpora…), ale aj búrať a ničiť (klebeta, lož, hana…).

Ani pisatelia Biblie nechápali slovo iba ako čosi potrebné na prenos informácie. Chápali ho aj ako „udalosť“ a „čin“.
Slovo, ktoré vyslovuje Boh, je také, aký je sám Boh. On je so svojím slovom celkom totožný. Slovo u Boha znamená to isté ako čin. To, čo Boh vysloví, to sa aj stane: „On povedal – a stalo sa“. Keď sa ľudstvo odlúčilo od Boha a nemohlo mu už viac stáť tvárou v tvár – teda keď už človek nemohol Bohu rozumieť, urobil Boh rozhodujúci krok: Božie slovo prijalo na seba ľudskú podobu – ňou je Boží Syn, Ježiš Kristus. A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami… (Ján 1,14) Ježiš je Slovo Otca, ktoré bolo darované ľuďom, aby odhalilo tvár Boha. Ježišove pôsobenie stojí hlavne na slovách, ktoré sú súčasne aj činmi – sú vždy spojené v jedno, či uzdravuje chorého alebo sýti zástupy.

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. (Ján 1,1-3)

Božie slovo a Biblia
Biblia je Božie slovo, ktoré na seba prijalo podobu písaného ľudského slova. S Božím príhovorom sa bezprostredne nikde nemôžeme stretnúť, preto sa k nám dostáva ľudským spôsobom, prostredníctvom ľudskej reči. Biblia je Božia aj ľudská. Nie je to iba súhrn vieroučných právd, či nejaký katechizmus. Je to prostriedok dialógu Boha s človekom. Boh ňou oslovuje každého človeka. Svojím slovom oslovuje neviditeľný Boh vo svojej veľkej láske všetkých ľudí ako priateľov a stretáva sa s nimi!

Božie slovo pre každého
Božie slovo má moc prekonať to najnebezpečnejšie zlo vo svete – zlo, ktoré je v nás samých. Má moc premeniť naše vnútro. Toto slovo má moc každého z nás priviesť k Otcovi a zhromaždiť nás okolo neho. Avšak aby v nás mohlo Božie slovo účinne pôsobiť a prejavovať svoju silu, mali by sme Boha a jeho slovo spoznávať, dôverovať mu a nechať sa viesť jeho Duchom. Boží Duch totiž slovo oživuje a konkrétne uplatňuje v našom živote.

Božie slovo v živote človeka
Božie Slovo je plné života a sily (Židom 4,12), neustále prebýva medzi nami (Matúš 28,20) a pre každého sa stáva:
– mocou Božou k spáse (Rímskym 1,16; Jakub 1,21),
– očistením od hriechov (Efezským 5,25-26),
– darcom života (Ján 6,63),
– napomenutím (2. Timoteovi 3,16),
– usmernením (Žalm 119,133),
– povzbudením (Skutky 20,2),
– uzdravením (Matúš 8,16),
– svetlom (Žalm 119,105),
– pokrmom (Matúš 4,4),
– mečom (Efezským 6,17),
– štítom (Žalm 18,31)…

Ako čítať Božie slovo

Praktické kroky
Aby Biblia nebola len mŕtvym písaným slovom, ale aby sa mohla stať oživujúcim stretnutím s Bohom, ktorý jeho prostredníctvom prejavuje svoju moc, je nevyhnutné otvoriť sa Božiemu Duchu, ktorý nám Bibliu urobí živou, účinnou a zrozumiteľnou.

MODLI SA k Bohu, aby ťa svojím Duchom otvoril pre jeho účinné slovo,
STÍŠ SA, ČÍTAJ A NAČÚVAJ, aby Božie slovo prešlo akoby do útrob tvojej duše, do tvojho života,
PREMÝŠĽAJ O TOM, ČO ČÍTAŠ, A KONFRONTUJ TO so svojím životom,
HOVOR S BOHOM a pros ho, aby jeho slovo premieňalo a oživovalo tvoj život,
ŽI z Božieho slova, spolupracuj s ním a zachovávaj ho, lebo ak ho budeš zachovávať, nepochybuj, že ono zachová teba!

Lebo ako dážď a sneh padá z neba, a nevracia sa tam, ale napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam. (Izaiáš 55,10-11)

Mali by sme všetci byť intenzívnejšie a častejšie v kontakte s Božím slovom, ktoré v nás pôsobí svojou uzdravujúcou a tvorivou mocou! V ňom objavujeme tajomstvo Božieho srdca a získavame svetlo, ktoré nám umožňuje orientovať sa v rôznych životných situáciách a premieňať skutočnosť, v ktorej sa nachádzame.

Tipy a námety, ako byť v spojení s Božím slovom:
– čítaj denne Božie slovo a dovoľ mu pôsobiť vo svojom živote,
– nechaj si posielať každý deň krátky biblický text alebo veršík do mobilu alebo počítača…

Pár myšlienok o Biblii

Čo je Biblia?
Nie je to ani historická reportáž, ani súbor vymyslených príbehov, ale záznam skúseností, ktoré získali ľudia s Bohom – priamo aj nepriamo. Pre toho, kto takú skúsenosť nemá, sú však často takéto svedectvá neprijateľné. Dôležité však je, že tieto skúsenosti sa dajú overiť. Nie však zvonka, z hľadiska vonkajšieho pozorovateľa, ale zvnútra, t. j. tak, že do nich vstúpite a túto skúsenosť sami prežijete.
Každý biblický príbeh je – priamo či nepriamo – vlastne pozvaním, aby sme do neho sami vstúpili, samozrejme, rôznym spôsobom a podľa rôznych možností, a tak znova prežili to, či sa sami podieľali na tom, o čom hovorí.

Biblia a viera
Biblia nás nenúti veriť v Boha. Ľutuje však tých, ktorí vieru odmietajú, pretože si tak robia svoj život aj smrť ťažšími. Biblia hovorí: Keď sa odvážiš otvoriť oči – a práve v tom ti chcem pomôcť – uvidíš, že Boh už je tu s nami a že aj teba prevedie vo svojej láske životom aj smrťou. A ty budeš môcť odložiť strach a vchádzať aj do neznáma v dobrej nádeji.

Biblické zákazy
Je pravda, že v Biblii, hlavne v Starom zákone, sa často niečo zakazuje. Nie je to však preto, že by z nás chcel Boh urobiť bábky na špagátiku. Ten, kto hlbšie prenikne do biblického obsahu, rozpozná, že sú to múdre a láskyplné rady, aby sme nerobili to, čím si ublížime. Boh nemá radosť z našich pádov, a preto nás varuje. Aj hebrejské slovo pre zákon je tora a pôvodne znamená ukazovateľ – ukazovateľ cesty, je to teda taká naša SMEROVKA – choď tadiaľto a neublížiš si. Tomu, kto na ňu nedbá a ublíži si, smerovka pripomína, že si za to môže sám. A tomu sa potom hovorí v Biblii súd.

Obviňovanie Boha
Veľa ľudí cíti, že svet nie je v poriadku. V tom majú pravdu. Avšak v žiadnom prípade nie sú ochotní pripustiť svoju spoluzodpovednosť za tento stav. A tak hľadajú, často veľmi usilovne, niekoho, koho by za to mohli obviniť a samých seba obvinenia zbaviť. Preto často za všetko vinia Boha. Lebo keď vraj je všemohúci, tak aj môže za všetko. A Boh sa ich výčitkám nebráni, aj keď ho takto znova križujú. Je to pohodlný protivník. Nebráni sa, alebo presnejšie: bráni sa len slovom svojich svedkov, ktorí ľuďom vysvetľujú, ako to je, že ich Boh – kresťanský Boh – je iný. Boh, ktorý z lásky k človeku zostúpil z nebies na zem k nám a je tu teraz s nami. A všetko znáša s nami, dokonca aj našu smrť. Je teda iný, ako si ho väčšina ľudí predstavuje…

Krutosti (hlavne) Starého zákona
Niektorým ľuďom sa zdá Biblia, a hlavne Starý zákon, veľmi krutá. Môže sa im to tak javiť, ak sa na Starý zákon pozerajú očami súčasného humanizmu. Starovek bol celkovo iný, drsnejší, a to sa premieta aj do Biblie a to hlavne dobovým odstupom, napr. Izraelci mali príkaz rozbiť modly pohanov, lenže aj pohanský kráľ sa pokladal za boha, je pre svojich ľudí modlou, a preto aj jeho sa týka osud modly… V staroveku sa často popravovalo, drsná spoločnosť sa akoby očisťovala popravami zločincov. Väzenia väčšinou slúžili len na vyšetrovaciu väzbu. Podobne aj otroctvo či patriarchálne väzby sa premietli do Biblie.
Námietky voči krutosti Písma však môžu mať ešte hlbší koreň. Môžu byť popieraním Božej zvrchovanosti. V podstate dodnes platí, že ten, kto život dáva, má právo ho aj vziať. Ten, kto toto právo (právo vziať život) Bohu upiera, popiera tým aj to, že Boh život dal – a tým vlastne popiera Boha. Avšak pozor, máme právo obviňovať niekoho, v koho v skutočnosti vlastne ani neveríme? Prisudzovať vinu nejakej fikcii, aby som ju nemusel prisúdiť sebe, je demagógia. Každý demagóg vždy hľadá niekoho, na koho môže všetko zvaliť, aj keď v neho vôbec neverí!
Treba si vedieť poctivo priznať, že v Biblii sú veci, o ktorých neradi čítame. Asi im ani celkom nerozumieme. No, nemôžeme ich vyškrtnúť. Môžeme však dúfať, že raz, niekedy v budúcnosti, ich pochopíme.
(J. Heller, www.vira.cz)