Tak ich priviedli a postavili pred radu. I vypytoval sa ich veľkňaz, hovoriac im: Prísne sme vám zakázali učiť v tom mene. A hľa, celý Jeruzalem naplnili ste svojím učením a chcete uvaliť na nás krv toho človeka. Ale Peter a apoštolovia odpovedali: Boha treba viac poslúchať ako ľudí! (Skutky 5, 27-29)

Politika sa stala závislá od prieskumov verejnej mienky. Politici nehlásajú (a možno ani nemajú) vlastné názory, hovoria to, čo podľa prieskumov chcú ľudia počuť. A vlastne aj ten, kto chce byť nezávislý či rebel, stará sa o názory väčšiny, aby sa programovo odlíšil a provokoval. Koľko ľudí sa nechá ovplyvniť predvolebnými prieskumami, aby získali pocit, že volia toho, koho volí väčšina, a ako sa nimi nechali strany uchlácholiť namiesto toho, aby vyvinuli ešte nejakú aktivitu, sme mohli dobre vidieť počas našich posledných volieb…

Napadol ma titul knihy Richarda Feynmana, nositeľa Nobelovej ceny za fyziku „What do you care what other people think?“ (v češtine vyšla pod názvom „Snad ti nedělají starosti cizí názory?“). Veľa energie vkladáme do skúmania toho, čo si o nás myslia druhí. Veľa starostí nám spôsobuje strach z toho, čo si o nás pomyslia, či ako na nich zapôsobíme. Preto často nekonáme podľa vlastného presvedčenia, ale podľa názorov druhých – len aby sme nevyčnievali.

Ako veľmi mi záleží na mienke druhých? Ako veľmi to ovplyvňuje moje rozhodovanie a konanie? Nemusím sa tváriť, že všetkému rozumiem najlepšie… Názory druhých ma môžu obohatiť, má zmysel poradiť sa so skúsenejšími, je dobré brať ohľad na druhých a nepresadzovať vždy len svoje. Ak sa však stane kritériom môjho konania strach z toho, čo si o mne druhí pomyslia alebo povedia, chytil som sa do pasce. Apoštol Peter pripomína aj nám, že treba viac poslúchať Boha ako ľudí. A to je cesta z tejto pasce, len takto sa otvára cesta k slobode.

Správanie sa apoštolov vyznieva veľmi statočne. No vieme, že neboli takí vždy a že to nemali sami zo seba. Bývali ustrašení a skrývali sa. Odvahu vyjsť a konať podľa úlohy, ktorú im dal Pán Ježiš, majú až po naplnení Duchom Svätým. A duch Svätý chce dať aj tebe odvahu a silu nerobiť si starosti kvôli tomu, čo si o tebe myslia či hovoria iní, ale načúvať tomu, na čo ťa povolal Boh.

Čí názor ma teda viac zaujíma, ľudský alebo Boží? Starám sa o to, čo si o mne myslí Boh? A pozor, aby sme si netvorili svoje vlastné predstavy o tom, ako sa Boh na nás pozerá! Ale starostlivo čítajme a vnímajme jeho slovo, aby sme spoznali jeho názor a jeho vôľu pri nás.
(P. Semela)