Všetko, čo sa nám snaží nejako uškodiť, vnímame ako nepriateľské. Niekedy v tom rozpoznávame konkrétnych a dobre známych ľudí, inokedy za tým tušíme zlobu neznámych ľudí a veľmi často sa v tom vôbec nevyznáme.
Príčinu nechápeme a o to viac vnímame sami seba ako obeť. Ako obeť, ktorá sa nešťastnou náhodou ocitla medzi pomyselnými ozubenými kolesami. Väčšinou sa účinne brániť ani nemôžeme, a tak sa tým len trápime a cítime sa bezmocní, pretože nevieme, ako z toho von. Kade uniknúť? A dá sa to vôbec?
Takých situácií, keď ide človeku o život a keď pre tieto situácie nemá prirodzené vysvetlenie, je prakticky nekonečne veľa. Ich okolnosti nepoznáme alebo ich nechápeme, a preto si často vypomáhame tým inkriminovaným slovíčkom „náhoda“. Napríklad, keď auto šoférované opilcom „náhodou“ vyletí zo zákruty a zmarí iný život, si pripadáme úplne bezmocní, napĺňa nás hnev. Alebo keď na rakovinu pľúc zomrie človek, ktorý v živote nemal cigaretu v ústach, vnímame to ako veľkú nespravodlivosť. Tu síce nehovoríme priam o náhode, ale skôr ako o o akejsi smole, no v skutočnosti tým myslíme to isté. Smrť sme si zvykli vnímať ako niečo nepatričné a nie prirodzené, no ona je v skutočnosti celkom prirodzená vec. Smrť tela sama osebe však nemôže človeka pripraviť o jeho večný život. O ten ho môže pripraviť jedine hriech. Je preto veľkým paradoxom, že práve hriechu sa mnohí ľudia boja zo všetkého najmenej.
Čoho sa teda máme báť a čoho nie? Komu dôverovať? Nenechať sa v dnešnom rozbúrenom svete manipulovať strachom – to predpokladá vstrebať až do špiku kostí Božiu výzvu: „Nebojte sa!“ Nebojte sa – veď moc Kristovho kríža a vzkriesenia je väčšia ako všetko zlo, z ktorého by človek mohol alebo musel mať strach. Existuje Niekto, kto drží v rukách osudy tohto pominuteľného sveta, kto má v rukách kľúče od smrti a podsvetia, kto je alfou aj omegou. A tento niekto je Láska. Len ON sa môže naplno zaručiť za slová: „NEBOJTE SA!“
Inými slovami: nenechať sa v dnešnom rozbúrenom svete manipulovať strachom si vyžaduje vieru a dôveru v Boha. Určite sa vyplatí o ňu usilovať. Také úsilie môže začať rôzne. Napríklad vedomým rozhodnutím konečne už prestať veriť na náhody. A to dôsledne, pretože oslobodenie od strachu je s vierou v náhody nezlučiteľné. Tak, ako každé úsilie, aj toto bude stáť človeka nejakú námahu. No odmena príde rýchlo – človek dosiahne doteraz nepoznaný pokoj a mier v srdci a svoje ďalšie dni bude prežívať určite lepšie a plnohodnotnejšie. A aj oveľa dobrodružnejšie, a to nie je zanedbateľné, ak si pomyslíme, koľko ľudí dnes uprostred blahobytu doslova či obrazne umiera od nudy.
Spoľahnúť sa vo všetkom na Boha je pekné – je to prejav dôvery. Určite sa mu to páči. Lenže On od nás očakáva aj aktívnu spoluprácu. Múdri starí hovorievali: „Človeče pomôž si, aj Boh ti pomôže.“ V podstate ide o to nenechať sa rozdrtiť a rozomlieť všetkými tými „nešťastnými náhodami“, ale aktívne spolupracovať s Bohom. V každej situácii. Lebo môže sa stať, že svoj problém nemôžem vyriešiť, lebo to, jednoducho, nie je v ľudských silách. No, môžem urobiť niečo iné: určite môžem zmierniť bolesť a možno aj vyriešiť nejaký iný problém ľudí okolo seba. A presne toto odo mňa Boh očakáva. Týmto spôsobom fungujú tie jeho náhodičky. Tu kdesi je asi ich liaheň. Boh posiela do sveta svojich vyslancov, poveruje ich konkrétnymi úlohami a vybavuje ich všetkým, čo na splnenie úlohy potrebujú. Avšak ak sa zaoberáme od rána do večera len svojou vlastnou boliestkou, zadanie prepočujeme a úlohu nesplníme.
A preto sa nezaoberajme tak príliš sami sebou, ale pozrime sa na dianie okolo seba a na všetky tie „nešťastné náhody“ z väčšieho nadhľadu. To preto, aby sme pochopili alebo aspoň vytušili viac súvislostí a pre ďalší krok si zvolili ten správny smer. Vždy máme na výber. Môžeme pod svojím krížom klesať, trápiť sa zúfať si a skláňať sa ako smútočná vŕba. No Božím vyslancom – anjelom pre druhých – sa môže stať aj človek, ktorý sám nesie veľmi ťažký kríž. A ručím za to, že na to dostane aj potrebnú silu – ak bude o ňu stáť a prosiť. Žiadny konkurz robiť nemusí. Stačí sa len vzchopiť, otvoriť svoje srdce potrebám druhých a Bohu povedať: „Tu som!“
(zdroj: www.vira.cz)
