Neistota, strach pred druhými a pocit bezmocnosti voči svetu sú dnes najrozšírenejšie problémy ľudí vo všetkých vekových skupinách. Dá sa získať moc nad touto bezmocnosťou? Ponúkame vám niekoľko myšlienok, ako budovať vlastnú hodnotu a ako konštruktívne zaobchádzať s pocitmi bezmocnosti.

Ľudia, ktorých ako duchovný pastier stretávam, často krúžia okolo dvoch pólov: jedným je chýbajúci pocit vlastnej hodnoty a druhým je pocit bezmocnosti. Nedostatkom sebadôvery a túžbou po poznaní vlastnej ceny netrpia len mladí ľudia. Aj od ľudí, stojacich uprostred životnej cesty, často počúvam, aké je pre nich bolestné, že im chýba pocit vlastnej hodnoty – vôbec si nedôverujú. Myslia si, že druhí „to vedia lepšie“. Bývajú to matky, ktorým práve odišli deti z domova – jedného dňa spozorujú, ako sa rúca ich sebadôvera, ktorú s takou námahou budovali. Definovali sa v závislosti od svojich detí a teraz sú konfrontované samy so sebou, a preto majú pocit, že samy osebe nie sú ničím… No často aj starší ľudia hovoria o tom, že majú o sebe len celkom nepatrnú mienku. V starobe totiž priveľmi spomínajú na to, že ich ako deti nebrali vážne, že sa nikto nepýtal na ich názor. A teraz, keď už nemôžu podať riadny výkon, pripadajú si bezcenní…
Aj mladí ľudia veľmi často pochybujú o svojej hodnote. Aj oni trpia tým, že ich neberú vážne, obávajú sa, že nie sú dostatočne nad vecou. Vadí im, keď sa zapýria už na začiatku rozhovoru na nepríjemnú tému. A hlavne sa boja, že snáď ani nie sú hodní lásky. Mladí muži sa cítia v spoločnosti žien neisto, lebo sa boja, že ich nebudú akceptovať, a keď sú v spoločnosti párikov, tak sa zase považujú za menejcenných, pretože oni sú ešte sami… Dievčatá zase majú strach, že ich muži berú na ľahkú váhu alebo zosmiešňujú, lebo nesplňajú ideál krásy. A tak vynaložia všetku energiu na to, aby vyzerali tak, ak to – podľa ich názoru – muži očakávajú…

Avšak aj pocity bezmocnosti sú stále častejšiou témou duchovných rozhovorov. Mladý muž sa cíti neschopný rozhodnúť o svojej budúcnosti. Ďalší prežíva bezmocnosť v boji so sebou samým – jednoducho, nedokáže sa pohnúť z miesta. Opakovane trpí vlastným zlyhaním a nevie to zmeniť. Mladé ženy trpia tým, že nezvládajú svoje problémy s jedlom a svojou váhou alebo výzorom. Mladí muži sa cítia neschopní ovládať svoju sexualitu podľa svojich predstáv a ideálov. Alebo ich rozčuľuje to, ako sa neustále zosmiešňujú, keď sú pred cudzími neistí…
Príčiny pocitov bezmocnosti spočívajú často vo vonkajjších pomeroch, možno aj v situácii na trhu práce alebo v spoločenskom a politickom dianí. Lebo ten, kto po dokončení svojho štúdia napísal 40 – 50 žiadostí o prácu bez akéhokoľvek výsledku, sa môže cítiť vzhľadom na svoju budúcnosť naozaj bezmocný a frustrovaný. Zdá sa mu, že nech urobí čokoľvek, nič nevedie k cieľu. A tak rezignuje, pretože si myslí, že proti takejto krutej realite nemôže bojovať, že sa to ani nedá… Podobne ten, kto sa odmalička zaujímal a zasadzoval o ochranu životného prostredia, rezignuje s pocitom, že to vôbec nemá zmysel, pretože spoločnosť ničí prírodu stále viac a viac… Ďalší sa cíti neschopný zachrániť rozpadajúce sa manželstvo alebo niečo zmeniť v zamotanom vzťahu… Rodičia sa cítia bezmocní voči svojim dospelým deťom, keď sa vyberú po celkom inej ceste, ako si oni predstavovali. Nenachádzajú už k nim prístup… Starí aj mladí sa cítia bezmocní voči svetu, v ktorom sa šliape po všetkých hodnotách, a ktorý je určovaný inými mocnými a anonymnými skupinami, ktoré nemožno postihnúť…
Mnohé pocity bezmocnosti pramenia už z detstva – tu sa dieťa cítilo bezmocné vo svojej snahe zmierniť napätia medzi rodičmi a urovnať hádky, inde deti prežívali bezmocný hnev, keď boli nespravodlivo potrestané… Dnes prežívajú rovnakú bezmocnosť pri jednaní s nadriadenými či inými autoritami, pri konfliktných situáciách vo vzťahoch, v rodine, v spoločenstve, vo firme…