Vo vysokých horách som sa naučil, že je dôležité držať sa správnej cesty. Párkrát som sa z nepozornosti, či snahou skrátiť si cestu, dostal do komplikovanej situácie.

V tom lepšom prípade som si to celé len skomplikoval, pri troche smoly mohlo ísť o môj život. A tak som sa naučil, že čím je terén náročnejší, tým dôležitejšie je nezísť z vyznačenej cesty.
Rovnako je dôležité, aby si človek vedel zvoliť vhodné miesto na odpočinok. Raz sme museli kvôli stanu postavenému na zlom mieste celú noc odhadzovať sneh, ktorý nás znova a znova zasypával. Najlepšie je mať so sebou skúseného sprievodcu.
Také isté pravidlá platia aj v celom našom živote. Na vrchol žiadne skratky nevedú –hovorievajú horolezci. Je dôležité nezísť z cesty, držať sa tej správnej, vyznačenej. A mat spoľahlivého sprievodcu. Boh sám sa nám ponúka ako sprievodca životom, chce nás bezpečne viesť životom po tých správnych cestách. To však neznamená, že by sa nám už nič neprihodilo. Znamená to však istotu, že na jeho cestách sa nestratíme a nevyčerpáme svoje sily nadarmo. On vie, kde a kedy si môžeme oddýchnuť, občerstviť sa a načerpať novú silu. A dovedie nás bezpečne až do cieľa.
Držať sa Boha a chodiť po jeho cestách prináša pokoj a občerstvuje dušu. Človek, ktorý sa ním nechá viesť, nebude mať v ničom nedostatok.
(P. Semela)

Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza. Dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno. Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou… (Žalm 23,2-4)