Ježišov výrok: Čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy (Matúš 7,12), je základom dobrých a fungujúcich vzťahov. Hovorí sa, že cisár Alexander Severus ho nechal napísať zlatým písmom na stenu. Možno preto je známy aj ako zlaté pravidlo.

Mnohí myslitelia vyučovali toto pravidlo v negatívnej podobe. Konfucius povedal: „Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe.“ Stoici nabádali: „Čo nechceš, aby druhí robili tebe, to nerob ty im.“ Epiktétos učil: „Čomu sa sám vyhýbaš, tomu nevystavuj druhých.“ Ďalšia podoba: „Čo sám nenávidíš, nikomu nerob!“ Jeden pohan ponúkol rabínovi Hillelovi (žil cca 20 pr. Kr.), že konvertuje na judaizmus, ak mu dokáže vyložiť celý Zákon, kým on bude stáť na jednej nohe. Na to mu Hillel povedal len toto: „Nikomu nerob to, čo sám neznášaš – to je celý Zákon. Všetko ostatné sú len komentáre. Choď a nauč sa to!“

Ježiš bol prvý, kto tento výrok formuloval pozitívne. Také pozitívne vyjadrenie nikde v starovekej literatúre nenájdeme. Pozitívna forma je oveľa prenikavejšia. Negatívna forma hovorí: „Nechcem nikomu ublížiť.“ Dovoľuje nám však, aby sme ostali nečinní. Na takúto filozofiu často natrafíme. Ľudia majú pocit, že nerobia nič zlé, keď sami nezabíjajú, nekradnú a nikomu zámerne neubližujú. Nasledovníci Krista sú však povolaní k niečomu oveľa plodnejšiemu a dobrodružnejšiemu. Nestačí, aby sme hovorili: „Nikomu nechcem ublížiť.“ My sme povolaní na to, aby sme povedali: „Urobím všetko, aby som tomu druhému pomohol.“ Nestačí neubližovať, životodarné je druhým pomáhať.

Ježišove pravidlá nie sú neosobné či negatívne; ich zmyslom je priviesť nás k tomu, aby sme svojho blížneho milovali ako samého seba. Keby sa každý riadil týmto pravidlom, neexistovalo by otroctvo, vojny, lúpeže a klamstvo, ale spravodlivosť a láska. Premenila by sa celá spoločnosť.
(N. Gumbel)

Plnosťou zákona je láska. (Rímskym 13,10)