Niektorí už možno máte dovolenku za sebou. Oddýchli ste, alebo ste sa z nej vrátili ešte unavenejší a rozhádzanejší, ako ste odchádzali? A tí, čo máte dovolenku ešte len pred sebou, tešíte sa na ňu? Ako ju budete tráviť? Nemáte náhodou s jej prípravou príliš veľa starostí, až si niekedy povzdychnete, že by azda bolo najlepšie nikam necestovať?

Ani správy nás nepotešia. Všade panuje zlo, nenávisť, nedôvera, podvody, nevera, korupcia… nehody a nešťastia… Každodenná realita nás ubíja. Všetko nás ubíja. A do toho tie príšerné horúčavy… Pred nami ležia naplánované úlohy, ťaží nás zodpovednosť v práci aj v rodine. Ako to máme všetko zvládnuť? Kde načerpať potrebnú energiu? Toľko toho ešte musíme urobiť, toľko dokončiť, vydržať. Už nevládzeme, nemáme silu, nemáme nápady, myšlienky… Niektorí sa dopujeme kávou, čo rôznymi energetickými nápojmi, len aby sme ešte chvíľu vydržali. A potom hurá – dovolenka! Potrebujeme si oddýchnuť, preto tak veľmi chceme niekam vypadnúť, dúfajúc, že tam si konečne odpočinieme.
Ale bude to skutočne tak? Kde nájsť to miesto pokoja? Kto nám ho zaručí? Našťastie máme Boha, ktorému nie sme ľahostajní. On netúži vidieť nás zmorených, vyčerpaných a zúfalých. Naopak, ponúka nám občerstvenie, posilnenie a zázemie. Stačí len k nemu prísť. Môžeme ísť na dovolenku k nemu. Len u neho je totiž ten pravý odpočinok, len On je tým pravým zdrojom nekonečnej sily, pokoja a radosti.

V deň, keď som volal, vyslyšal si ma, dodal si odvahy a sily mojej duši. (Žalm 138,3)