Ako sa modliť, keď máme životy zavalené prácou a starosťami? Ako nájsť cestu k modlitbe?

Niekoľko dôležitých bodov:
– Všetko sa začína tým, že sa pre modlitbu rozhodneme. Keď budeme čakať, až nám na ňu ostane čas, je isté, že sa nikdy modliť nezačneme. Správna otázka nie je: Mám na modlitbu čas? Ale: Aké miesto má modlitba v mojom živote? Ak som pochopil, že je dôležitá, ba dokonca prvoradá, čas na ňu si urobím. Ukážeme si to na jednom konkrétnom prirovnaní. Ak mi záleží na osobnej hygiene, čas na sprchu a umytie zubov si urobím vždy, aj keby som kvôli tomu musel skôr vstávať. Má modlitba v mojom živote aspoň také dôležité miesto ako sprcha?
– Začať s modlitbou hneď, na nič nečakať. Modliť sa naučíme tak, že sa budeme modliť. Ten, kto sa chce naučiť plávať, sa nemôže uspokojiť s tým, že bude teoreticky ovládať plavecké pohyby. Ak sa neodhodlá vojsť do vody, nebude plávať. Rovnako je to s modlitbou – musíme „skočiť do vody“, do Božej lásky. Ide o prostý úkon našej vôle: „Pane, som tu pre teba. Nevidím ťa ani nepočujem, ale viem, že si tu. Tento čas modlitby venujem tebe. Urob si s ním, čo sám chceš.“ Toto rozhodnutie závisí len od nás. Boh je tu stále, nekladie si žiadne podmienky a prijíma nás takých, akí sme.
– V modlitbe treba vytrvať. Keď som sa rozhodol venovať štvrťhodinku tichej modlitbe, ostanem štvrťhodinu v tichu pred Bohom. Nezáleží na tom, že neviem, čo mám počas tých pár minút, ktoré mi môžu pripadať hrozne dlhé, robiť. Nezáleží ani na tom, že moje myšlienky lietajú kade-tade, že sú až neodbytné. Dôležité nie je totiž to, čo robím ja, ale to, čo Boh pôsobí vo mne. A to v túto chvíľu nevidím.
– Prestať hodnotiť modlitbu. „Dobre som sa pomodlil,“ alebo, naopak: „Modlím sa zle.“ Čo o tom môžem vedieť? Hodnota modlitby nezávisí od toho, čo pociťujem. Naozaj nikdy. Pán Boh odo mňa ani nechce, aby som svoju modlitbu hodnotil. Žiada ma len, aby som sa modlil, aby som mu jednoducho obetoval svoj čas. Ešte jedno prirovnanie. Všetci dobre vieme, že spáliť sa môže človek, aj keď je slnko ukryté za mrakmi. Rovnako Božie svetlo ožaruje naše srdce, aj keď tápeme v duchovnej hmle.
– Zvoliť si konkrétne okolnosti, aby sme vytrvali. Pre každodennú modlitbu sú blahodarné určité praktické opatrenia: stanovme si pevnú hodinu (najlepšie každý deň tú istú), zvoľme si miesto a polohu (veď sa modlíme aj svojím telom). Nehľadajme pre modlitbu ideálne podmienky. Také, samozrejme, neexistujú, pretože Boh sa s nami nestretáva v ideálnom svete, ale v konkrétnych situáciách nášho každodenného života. Aj keď v našom dome nie je nikdy úplné ticho, neznamená to, že Pán Boh našej modlitbe nepožehná!
– Vytrvať. Máme veľmi zdatného a húževnatého nepriateľa, ktorý vyskúša všetko možné, aby nás od modlitby odvrátil. Keď sa bude blížiť jej čas, určite nám bude pripomínať celú kopu dôležitých vecí, ktoré musíme teraz hneď urobiť, a lživo nás bude presviedčať: „Pomodlíš sa inokedy…“ Je pravdepodobné, ba až isté, že k tomuto „inokedy“ už nedôjde. Ap. Pavol nám pripomína: „Vedieme boj proti zlým duchom“ (Efezským 6:12).
– Napriek všetkému dôverovať. „Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? V tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval.“ (Rímskym 8:31,32 a 37). Nemajme zo zápasu o modlitbu strach. Ten, kto nás k nej volá, je súčasne tým, vďaka ktorému si môžeme byť istí víťazstvom. Jednoducho sa pre modlitbu rozhodneme a ostatné nám bude pridané.
(Christine Ponsardová: Víra v rodině, Karmelitánské nakladatelství, zdroj: www.vira.cz)